Pestovanie sukulentov.
Presný recept na pestovanie sukulentov a iných rastlín neexistuje. Ako som to už uviedol v predošlých kapitolách, prírodné podmienky sú veľmi rozmanité a z toho vyplýva, že rôzne skupiny rastlín majú rôzne nároky. Stačí, keď sa pozrieme na mapku našej krajiny a hneď uvidíme veľké výškové rozdiely s rôznym odlišným počasím v každej oblasti.
Pri kúpe rastlín je dôležité vedieť odborný názov sukulentov. To je prvým, základným bodom, aby sme si na základe názvu našli v odbornej literatúre pôvod rastlín. Obvykle sa v literatúre nachádzajú aj klimatické údaje lokality. Druhým bodom je poradiť sa so sukulentármi (ja osobne aj kaktusárov považujem za sukulentárov), ktorí už majú určité poznatky okolo pestovania daného druhu. Tretím bodom je zistiť svoje vlastné podmienky, ako viem zabezpečiť špeciálne nároky pre väčšinu druhov. Nie je jedno či mám k dispozícii parapet na okne, balkón, lodžiu, dvor, záhradu a pod. Nesmieme zabudnúť ani na svetové strany, že na ktorú stranu máme nasmerované objekty, kde by sme chceli uložiť sukulenty. Musíme vedieť aké pestovateľské zariadenia, pomôcky dokážeme zabezpečiť. Sukulenty majú vysoké nároky na svetlo, preto ich počas vegetácie uložte na najsvetlejšie partie vaších príbytkov. Toľko priameho svetla ako to majú v domovine im u nás aj tak nedokážeme dopriať!
Zemina alebo substrát taktiež hraje dôležitú úlohu pri pestovaní našich miláčikov. Každý skúsenejší pestovateľ má svoju osvedčenú zmes komponentov, prísahajú, že len ich zmes je dokonalá. Dokonalá zmes neexistuje lebo základy pôdy sú rôzne aj v prírode aj u nás. Nikto nemá k dispozícii tú zem, v ktorej rastliny rastú v prírode. My sa snažme vytvoriť pre korene zdravé a príjemné prostredie. Pre väčšinu sukulentov stačí zmes záhradnej zeminy, jemného štrku, riečneho piesku, rašeliny, lignocelu, antuky, perlitu atď. Z týchto komponentov si namiešame vhodnú zmes pre určené rastliny. Rastlinám, ktoré majú chúlostivé korene a sú citlivé na dlhodobé premokrenie zvolíme pomer, kde prevládajú komponenty, ktoré prepúšťajú prebytočnú vodu (štrk, antuka, perlit). Pre listové sukulenty zamiešame do subtrátu viac rašeliny, lignocelu a pod. Zo skúsenosti viem, že koreňový systém rastlín si počas rokov prispôsobí chemické zloženie na úroveň, ktorá im najviac vyhovuje. Často sa stáva, že rastlina, ktorá roky nerástla, odrazu ožije a vegetuje znamenite!
Bez vody nemôžu existovať ani sukulenty. Kvalita vody je taktiež dôležitá, lebo obsahuje rôzne látky potrebné pre rastliny ale zároveň aj tie škodlivé. Najlepšia je dážďová voda, ale len výnimočne máme k dispozícii toľko dažďovej vody koľko potrebujeme. Studňová voda väčšinou odsahuje vápnik a dusičnany, ktoré pre veľké percento sukulentov nie je žiaduce. Dobrá pitná voda z vodovodu je vyhovujúca, ale musí byť odstáta a musí mať teplotu okolia, kde ju použijeme. Iné zdroje vody ako napr. z potoka, rieky, jazierka a podobne sú otázne pokiaľ nepoznáme presné zloženie podkladu dna a vody.
Ďalšia dobrá otázka je kedy polievať? Najlepšou radou je, polievať vždy podľa potreby! Polievať podľa nárokov rastliny, podľa počasia, podľa teploty a či je zemina suchá alebo mokrá. Zásadne nikdy nepolievajme mokrú zem! Korene rastliny potrebujú taktiež kyslík a ten sa môže dostať ku koreňom len keď je substrát dokonale suchý. V letných dňoch im doprajme viac vody, hoci aj každý druhý deň. Na jar a jeseň použijeme menej vody a interval medzi jednotlivými polievaniami bude väčší. Keď nemáme istotu, že je zem dostatočne suchá jedno polievanie radšej vynecháme. Sukulenty tieto prechodové obdobia prekonajú bez vody skôr ako v mokrom stave. V zimnom období kaktusy a sukulenty kaktusovitého tvaru nesmieme polievať vôbec. To znamená približne od októbra do marca nasledujúcého roka. Listnaté alebo teplomilné sukulenty v zime môžeme občas opatrne zaliať, ale podľa možnosti im doprajme len malé množstvo vody.
Časom získame také skúsenosti, že jedným pohľadom na rastliny zistíme, že čo potrebujú. Ako začínajúci zberateľ a pestovateľ sukulentov by som najskôr získal menej chúlostivé rastliny a postupne začal s pestovaním tých náročnejších. Musíme mať vždy na mysli, že aj rastliny žijú a majú svoje nároky a je potrebné im venovať pozornosť. Málokto vie, že všetky sukulenty patria do skupiny chránených rastlín a sú triedené podľa výskytu a ohrozenia v prírode do troch kategórii. Získavať a prenášať rastliny z prírody je zakázané a trestané, preto radšej kupujme sukulenty z domácich zdrojov, od pestovateľov, ktorí materiál na rozmnožovanie získali legálne.
Čo sú to pestovateľské pomôcky? Može to byť slnečné okno, najlepšie smerovanie je južné, prípadne východo-južné, v takomto prípade majú rastliny dosť priameho svetla na zdravý vývoj. Balkón a lodžia znamenajú väčší úspech a už sa môžeme venovať vzácnym a chúlostivým druhom. Dvor a záhrada je rájom sukulentov a keď si vieme vyhotoviť aj malý skleník, alebo fóliovník, máme to vyhrané. Pod takýmito zariadeniami sú rastliny chránené voči negatívnym vplyvom počasia, dokážeme v nich akumulovať teplo aj vzdušnú vlhkosť. Skleník a fóliovník potrebuje stálu sledovanosť, musíme zabezpečiť dokonalé vetranie, aby teploty nevyskočili neúmerne, to znamená nad 40 stupňov. Aj prudké slnečné svetlo môže spôsobiť upálenie rastlín v uzatvorenom priestore, v takomto prípade ich treba tieniť. Podľa možnosti tienidlo používame zvonka, na streche zariadenia a nie vo vnútri. Týmto spôsobom znížime aj vniknutie ultrafialových lúčov, ktoré spôsobia prehriatie zariadenia.
Vegetovať začnú väčšinou na jar, kedy sú už teploty a svetelné podmienky pre ne dostatočné. V praxi to znamená, že cez noc neklesnú teploty pod nulu a cez deň je slnečno. Po zimovaní sú rastliny citlivé na prudké Slnko, preto ich privykame postupne, stačí na to tenký papier. Každý deň ho z nich odstránime o hodinu skôr. Prvú vodu, zálievku, dostanú až keď je zrejmé, že sa zobudili. Objavia sa prvé tŕniky, otvorí sa vegetačný stred, alebo sa objavia listy a puky. Na jar polievame opatrne, tak aby sa voda podľa možnosti do večera vyparila z tela rastlín. Ako sa zvýšia teploty, takým pomerom môžeme zvýšiť aj počet zálievok. Veľmi sa ovďačia, keď ich v lete vyložíme priamo von na slnečné stanovisko, letné, teplé počasie, čerstvý prúdiaci vzduch robí zázraky. Všetky morfologické znaky sa zmenia a rastliny sa skôr podobajú na rastliny z prírody. Takto pestované rastliny lepšie prekonajú aj dlhé zimné mesiace, keď sú nútené spať. Na zimu sukulenty odkladáme po príchode prvých nočných mrázikov. Zemina musí byť dokonale suchá, pletivá rastliny dozreté a musíme z nich odstrániť choré, nahnité časti. Zimovisko môže byť nevykurovaná miestnosť, pivnica, zasklená chodba a pod. Dôležité je, aby miestnosť bola suchá a teploty neprekročil 12-15 stupňov.