Agave difformis, El Tephe, Hidalgo
Synonymá: Agave haynaldii Tod., Hort. Panor. 1: 88, 1876
Prekl. názvu: difformis = nerovnaká, dvojakého tvaru, rôznotvarná.
Variety a formy: Neboli popísané.
Agave difformis, typické pruhovanie a listy plameňovito mečivitého tvaru
Popis: Ružica vytvára odnože a skoro vytvorí trávnikovitý útvar, 20-25 listová, čím je väčšia, tým sú rovnejšie a širšie listy. Ružica je potom asi 70 cm vysoká a až 90 cm široká, u mladých ružíc sú listy ako plamenný meč sem a tam zahnuté a omnoho menšie. Listy ostávajú na všetky strany rovnomerne rozložené, sú rovné, tuhé, hrubé a tvrdé, na základe 3-4 cm tlsté, matne tmavozelené, väčšinou s málo viditeľným bledým stredovým pruhom alebo bez neho, 65-70 cm dlhé a pri základe 7-8 cm široké, potom sa slabo zužujúce a zašpičacujúce, v strede 6-7 cm široké, zhora pri základe skoro ploché, potom široko korýtkovité, zospodu konvexné, rovnofarebné a skoro bez tmavých pruhov a čiar. Smerom nahoru trochu hrbé. Koncový osteň spočiatku gaštanovej farby, skoro zosivejúci, 20-30 mm dlhý, šídlovitý, na základe 4-5 mm široký, zhora až k strede plitkým úzkym žliabkom. Na okrajoch listov je úzky sivý pás, z ktorého rašia nepychavé, pergamentové ostne, sú asi 2 mm dlhé a smerujú dole, ale okraje môžu byť aj bez ostňov.
Agave difformis, na mladých rastlinách vonkajšia strana listov je pruhovaná tmavšímy pásikmi
Kvetenstvo 4,5-5 m vysoké, priame, zriedka pri špičke trochu sklonené, stvol asi 280 cm dlhý, s obvodom 13 cm, s vzdialenými, skoro zasýchajúcimi brakteami (listeň), bledými, nakoniec odstávajucími alebo späť zahnutými, trojuholníkovitými. Klas 2-2,5 m dlhý, hustý. Kvety po 2, nad semenníkom trochu dopredu zahnuté, 32-35 mm dlhé, bledozelené, jemne svetlosivo osrńené. Tobolka 21 X 18 mm, krátko zašpičatená, tupo 3-rohá, svetlomodre osŕnená, semená sú lesklé, skoro polkruhovité, 4-5 mm veľké.
Horná strana listov často má široký, stredový, bledý pruh Rovné kvetenstvo druhu Agave difformis
Výskyt: Berger nepoznal nálezisko, aj keď Agave difformis pestoval v La Mortoli. Gentry ju videl roku 1969 taktiež v Taliansku v Palermu. V prírode rastie na váponcovitých skalnatých pôdach na púštnej strane Sierra Madre Oriental. V štátoch San Luiz Potosí a Hidalgo vo výškach okolo 1560-1880 m n. m., na Rio Tula a Rio Verde, u Ixmiquilpánu a na ďalších miestach.
Agave difformis v prírode u Ixmiquilpanu, listy už nemajú v dospelosti tmavšie pruhy
Pestovanie: Agave difformis nie je vhodnou rastlinou do bytu a skleníkov, asi je aj nepríjemné prechádzať sa medzi jej prerastamy v prírode. Podobne ako Agave lechuguilla by mala znášať letnenie vonku. Výsadbu do záhonov v skleníku možno doporučiť len takým, ktorý majú prebytok miesta alebo chcú si vytvoriť obranný val pre nepozvaných návštevníkov. Je dosť často pestovaná v botanických záhradach. Prezimovanie by stačilo svetlé, okolo 5 stupňov Celzia.
Poznámka: Dužina a vlákna boli využité ako mydlo a miestnym názvom je mixi.
Staršie exempláre už nemajú tmavé pruhovanie, Biely lem po okrajoch listoch s nepýchavými ale čerstvé odnože ešte ano ostňami, smerujúcimi na všetky strany
Pripomienky: Druh je význačný tým, že je často dimorfným (dimorfosť = dvojtvárnosť), v mladosti má výrazné tmavšie pruhovanie, ktoré na dospelých rastlinách celkom chýba. Niektoré semenáče možu postrácať pruhovanie od začiatku klíčania. Naozaj je taký dojem, ako by sme mali do činenia dvoma dobrými druhmi.