Agave filifera v kultúre
Synonymá: Agave filamentosa Salm., Bonplandia 7: 94, 1859, Agave filamentosa var. filamentosa Baker, Gard. Chron., n. ser. 7: 303, 1877, Agave filifera var. filamentosa (Salm-Dyck) Baker, Bonapartea filamentosa (Salm-Dyck) Boucen,
Prekl. názvu: filifera = vláknitá, vláknonosná.
Variety a formy: Agave filifera var. filamentosa má listy dvojnásobne dlhšie pri rovnakej šírky Agave filifera a tvorí odnože a ozúbené listy. Berger uvádza celkom 11 variet, vrátane var. schidigera Terrac., odlišuje ich podľa tvaru škvŕn na listoch atď.
Agave filifera s dlhými bielymi vláknami na okrajoch listov
Popis: Dospelé rastliny vo veľkých trsoch malých hustých ružíc s mnohými tlstými, vláknonesúcimi listamy. Listy tuhé, kopijovité, 15-30 X 1-4 cm, najširšie v uprostred, stlstlé a konvexné nahore a dole od základu do stredu čepeľa, ostré, biele škvrnité, hladké, okraj nakoniec vláknitý. Osteň 1-2 cm dlhý, sivastý, nahore plochý, dole guľatý. Kvetenstvo zašpičatelý klas 2-2,5 m vysoké, mnohými kvetmi pozdĺž hornej poloviny stvolu, huste obsadený späť zahnutými brakteami. Kvety 30-35 mm dlhé, načervenalé, väčšinou dvojité. Tobolky sú podobné ako u Agave schidigera.
Pri tvorbe kvetenstva spotrebuje rastlina všetky materiály a vody spodných listov, Agave filifera
Výskyt: Gentry uvádza niekoľko stanovíšť v rôznych štátoch stredného Mexika. Východná strana Sierra Guadelupe asi v 2400 m n. m., Hidalgo: El Chico, Sierra Pachuca, Aguacalientes: východne od La Congoja - camino San José de Garcia, 2500 m n. m. Sanchez-Meyorada (1978) našiel rastlinu sporadicky na okraji Barranca de Metztitlan na čedičovitých stenách.
Kvetenstvo Agave filifera sa tvorí z nespočetného množstva načervenalých kvetov
Pestovanie: V Európe je rastlina už dávno v kultúre pestovaná a známa, ale rastliny pochádzajú z 1-2 klónov dovezených v minulom storočí. Pestovanie je rovnaké ako u iných malých agáv. V skleníku sú rastliny svetlejšie, cez leto im neuškodí umiestnenie vonku, pokiaľ nebude premokrená. Svetlé zimovanie u menších rastlín a semenáčov, s občastnou zálievkou pri asi 10 stupňov Celzia. Výsev je rovnaký ako u ostatných druhov z rodu Agave, pokiaľ získame importné semená, ale nemá veľký zmysel vzhľadom na veľké množstvo odnoží na kultúrnych rastlinách. Je otázkou vkusu a miesta, či budeme stále odlamovať odnože a takto udržať ružicu "proti prírode" solitérnou, alebo vo väčšej mise alebo vo voľnej výsadbe vo vykurovanom skleníku umožníme rastline rásť trsovite.
Kvety, Agave filifera Uschnuté kvety na plodoch, Agave filifera
Poznámky: Veľmi podobná je Agave schidigera. Líši sa tým, že má kmeň a iné kvety (Lemaire 1865). Agave filifera odnožuje, má kratšie listy. Gentry pochybuje o ich odlišnosti, nevidel ale Agave filifera v prírode, len kultúrne rastliny v Huntington Garden a v súkromnej zbierke v Cuernavace.
Plody, Agave filifera Agave filifera, rastlina pestovaná vonku vo voľnej kultúre
Pripomienky: Na Slovensku sice patrí medzi najrozšírenejšie agávy, ale nie je dosť pestovaná. Dlhé, biele vlákna robia z nej veľmi krásnu rastliny a keď pripočítame jej nenáročnosť, by zaslúžila väčšiu pozornosť sukulentárov alebo aj iných záujemcov. Po odkvitnutí, nakoľko si spotrebuje všetky svoje životné rezervy, hynie, ale vytvorí pred smrťou dosť dcérskych odnoží.
Agave filifera, pestovaná v botanickej záhrade v USA
Agave filifera, v zime pod snehovou pokrývkou