Agave havardiana, DJF 1326, Davis Mounts, Texas
Synonymá: Nemá.
Prekl. názvu: havardiana = V. Havard, zbieral rastliny v Guadelupe Mts., od neho pochádzajú typové rastliny.
Variety a formy: Neboli popísané.
Agave havardiana, v botanickej záhrade
Popis: Ružica stredne veľká alebo veľká, trošku otvorená, sivo osŕnená, väčšinou jednotlivá, občas odnožujúca, 50-80 cm vysoká a dvakrát tak široká. Listy 30-60 X 15-20 cm, vzácne dlhšie, tlsté, oválne zašpičatelé, osŕnenie je sivé až svetlo zelené, občas žltavé, najširšie u základu, slabo zúžené nad základom, čepel je najširší v strede listu, zhora konkavné, zospodu zaguľatené. Zuby početné, väčšie k smerom špici listov, väčšinou 7-10 mm dlhé, stupňovito sa zmenšujú smerom dolu, 1,5-2 cm od seba vzdialené, najvyššie umiestnené skor rovné, ostatné zahnuté. Koncový osteň silný, 3-5 cm dlhý (niekedy až 8-10 cm), rovný alebo sinosovitý, takmer hnedý až sivastý, hladký, široko rýhovaný zhora, s guľatým kýlom zdola. Kvetenstvo je 2-4 vysoké, široké, otvorené, s 12-20-mi postrannými vetvami s veľkými strapcami žltých kvetov, kvety 68-88 mm dlhé. Tobolky oblongovité 4-5,5 X 1,4-2 cm, široko krátko stopkaté, a tlstými stenami, na silných stopkách. Semená 6-7 X 4-5 mm, hladko čierna, okrajové krídielko je nízke, otvor hila malý.
Agave havardiana, kvitnúce exempláre v prírode, kvetenstvo je obrovské
Výskyt: Agave havardiana sa vyskytuje v oblasti Big Bend v Texase a priliahlych pohoriách na mexickej strane Rio Grande v štátoch Chihuahua (severné úpätie Sierra Rica, u Coyame) a Coahuila (na vápencoch v Sierra del Carmen, u Boquillas, La Noria, General Cepeda) vo výškach 1240-2200 m n. m., na trávnatých svahoch v horách, často na severních strániach, kde nerastú kaktusy, často na vápencoch medzi rozstrúsenými dubmi, jalovcov alebo ešte vyššie s borovicami. V nižších polohách rastie spolu s kermi Larrea, Prosopis a Accacia ssp.
Strapec žltých kvetov, Agave havardiana Mladá rastlina, Agave havardiana
Pestovanie: Agave havardiana je mrazuvzdorná aj v strednej Európe. Pre USA je udaná mrazuvzdornoť v zóne USDA 6a, to je priemerné ročné minimum do - 20,5 až -17,8 stupňov Celzia (2008), respektívne -10 stupňov (Gentry 1982), -18 stupňov (Irish 2000), tieto údaje je treba chápať v suššom vzduchu ako je u nás. Pokiaľ pestujeme rastliny v nádobách pri južnej stene, lepšie je ich prezimovať v pivnici alebo ešte lepšie v nejakej nevykurovanej miestnosti. Vo vinárskych oblastiach môžeme experimentovať s voľnou výsadbou u južnej stene alebo v nevykurovanom skleníku. Po 4-5-tých rokoch tvoria semenáče odnože podzemnými výhonkami neďaleko materskej ružici. Množenie zo semien je efektívnejšie. Rastliny dobre rastú v nepranom riečnom piesku, vápenec nie je podmienkou.
Agave havardiana, výrazné otlačky listov a zubov Agave havardiana do skalky vysadený semenáč
Poznámky: Od ostatných príbuzných druhov sa líši širokým základom špičatých listov s ohnutými zubami a detailoch kvetov. V miešaných porastoch tvoria niekedy hybridy s inými agávami, napr. Agave lechuguilla (Agave X glomeruliflora, jej synonýmom je Agave chisoensis pomenovaná podľa Chicos Mts.). V dobe, keď Berger písal svoju monográfiu Die Agave (1915), bol popis Agave havardiana ešte veľmi čerstvý. Nakoľko s W. Treleasom korešpondoval, bola v nej už uvedená, ale so skomolenými názvami lokalít "Chenati-Berge, Chiros-Berge" namiesto Chinacate a Chisos, asi informácie boli prevzaté z Treleasových rukopisných informácií.
Agave havardiana, mnohoročný semenáč v kultúre Agave havardiana, asi 5 ročný semenáč v kultúre
Agave havardiana, rôzne odlišné exempláre, všetky používané fotky dobre ilustrujú variabilitu druhu
Agave havardiana, uschnutý kvetný stvol s prázdnymi tobolkami