Agave sisalana vo voľnej kultúre.
Synonymá: Agave rigida var. sisalana Engelm., Coll. Works 312, in Baker Gard. Chron. II. 397: 1877., Agave houlettii Jacobi, Hamb. Gartenzeitung 268: 1866, Vesuch 256 (s červeným okrajom listov), Furcraea sisaliana (Perrine) Posada-Ar.,
Prekl. názvu: Druhový názov sisalana je podľa prístavu Sisal na Yucatane, odkiaľ bola pôvodne exportovaná ako surovina na výrobu vlákien, známy taktiež ako sisal.
Variety a formy: Bola popísana varieta Agave sisalana var. armata Trelease, rastie v La Mortola v Etiópii a Karibskej oblasti, jej pôvod nie je známy.
Agave sisalana, uschnuté časti spodných listov sú odrezené ostrým nožom
Popis: Rastlina vytvára ružice 1,5-2 m vysoké s kmeňmi 40 cm až 1 m dlhými. Množia sa s dlhými výhonkami. Listy 90-130 X 9-12 cm, zelené, niekedy slabožlte páskované v mladosti, mäsité, jemne vláknité, hladké, okraje listov obvykle bezzubé, mladé listy majú málo krátkodobých zubov. Tŕň 2-2,5 cm dlhý, hladký, tmavohnedý, niekedy žiarovo lesklý, na hornej časti krátko nevýrazne rýhovaný, neohebný. Lata 5-6 m vysoké, hlboko eliptického obrysu, s 10-15 postrannými vetvami a okolíkmi, horná polovina stvolu je pokrytá brakteeami, ktoré obsahujú "cibule" a dcérinné rastlinky po odkvetu. Kvety 55-65 mm dlhé, zelenavežlté, páchnucé, semenník krátko granátovitý, 20-25 X 8-9 mm, skoro bez krčku, trubka široko džbánovitá, 15-18 mm hlboká, úzko rýhovaná, tepály rovnaké, 17-18 X 5-6 mm, výrazne vztýčené, dvojnásobné, zavinuté, priamo kopijovité, špička tuhá, vnútorné tepaly dvojrebrovité vo vnútri a kylom vonku, tyčinky 50-60 mm dlhé, rezavé alebo tmavo škvrinité, nasadené nad stredom trubky, prašníky 23-25 mm dlhé, žlté, sústredené, tobolky a semená lesklé, šterilné.
Výskyt: Pretože vďaka svojej úžitočnosti bola zavlačená po celom tropickom a subtropickom svete, nie je otázka pôvodného výskytu jasná. Z Yucatanu bola síce exportovaná, ale nebola tam nájdená. Bola ale pestovaná Indiánmi v súsednom štáte Chiapas a preto Gentry považuje za neotyp rastliny z Ocosocoautla, Chiapas, Mexiko, kde rastie i vedľa ciest. Rastliny sú možná prírodným šterilným hybridom medzi Agave angustifolia a beztŕnnej formy Agave kewensis, rastúce v blízkosti v štáte Chiapas. Najviac sisalu je vypestované v Tanzánii, Mozambiku, Angole, Keni, Ugande, na Madagaskaru, v Brazílii a Mexiku, na Kube, Haiti a Filipinách.
Agave sisalana, nápadné, koncové tŕne.
Pestovanie: Agave sisalana je veľmi odolná robustná rastlina, možno je ju pestovať ako iné mexické agáve v lete i vonku na daždi. V zime je optimálne svetlé prezimovanie pri teplote 5-10 stupňov Celzia. U nás sa množí najlepšie podzemnými oddenkami, do kvetu ťažko dorastie už aj pre nedostatku miesta. Mladé rastliny sú veľmi dekoratívne, pokiaľ ju udržíme v kompaktnej forme dostatkom svetla a prihnojovanie v malej nádobe do 20 cm. Je vhodná i do mediterránnej výsadbe, na francúzskej Riviere dorastie len do 1,5 m.
Poznámky: Pokiaľ Agave sisalana vzácne poskytli semená, asi to bolo po opelení príbuznou Agave angustifolia. Opelením pylom Agave sisalana boli umelo vytvorené hybridy s Agave angustifolia a taktiež s Agave amaniensis, spätne križením s Agave amaniensis priniesli dvojnásobnú výťažnosť vlákien na plantážiach v Tanzánii. Na Floride je možno zber listov pre vlákna od 6 rokov rastlín, po 12 rokoch sa výsadba ruší. Dr. Perrine ju doviezol na Floridu v roku 1836. Agave huolettii Jacobi bola asi len juvenálnou formou Agave sisalana. Ani Berger (1915) to však už nemohol spätne dokazovať.