Ariocarpus retusus var. furfuraceus, staré exempláre kvitnú bohato
Synonymá: Mammillaria furfuracea Watson, Proc. Amer. Acad. Sci., 25: 150, 1894, Anhalonium furfuraceum (Watson) Coulter, Contr. US. Nat. Herb., 3: 130, 1894, Ariocarpus furfuraceus (Watson) Thompson, Rept. Mo. Bot. Garden, 9: 130, 1898, Ariocarpus furfuraceus var. rostratus A. Berger, Kakteen, p. 334, 1929,
Preklad názvu: furfuraceus = otrubičný, plevovitý, v tomto prípade význam sa vsťahuje asi k sivastej farby bradaviek.
Variety a formy: Ariocarpus retusus var. furfuraceus je taxónom s veľkou variabilitou, prejavujúce sa najviac s rôznorodosťou tvaru, veľkosti a stupne povrchového zbrázdenia bradaviek, rozdiely taktiež sa prejavujú vo farbe kvetu, ktorá kolisá od čistej bielej až po ružovú. Jeho blízka pribuznosť k Ariocarpus retusus je bezpochybná a oba taxóny vytvárajú plynulý rad foriem, takže ich určenie je niekedy skutočným problémom. Extrémne zobákovité zakončenie takmer hladkej bradavky a bohato vyvinutý tŕnitý zbytok areoly, posunutý smerom od hrotu bradavky u niektorých rastlín viedly A. Bergera k popisu Ariocarpus furfuraceus var rostratus. Táto varieta nemá dnes po zistení obrovskej premenlivosti komplexu Ariocarpus retusus opodstatnenie. Túto variabilitu dobre zdokumentujú aj priložené fotky taxóna.
Ariocarpus retusus var. furfuraceus, povrch bradaviek u rôznych jedincov je odlišný
Popis: Stonka jednotlivá, sivá až modrozelená, ploskoguľovitá s mohutnou podzemnou časťou, 100-250 mm široká. Odstávajúce vstýčené bradavky trojúholníkovitého tvaru bez ostrých hrán, horná strana je vypuklá a viac menej rozbrázdená, 15-40 mm dlhá, 10-35 mm široká, zakončená ostrou špicou s okruhlou časťou dimorfnej areoly, pokrytá nažltlou, sivou až hnedou vlnou. Tŕne v dospelosti chýbajú. Kvety 30-50 mm veľké, biele až ružové, niekedy s tmavším ružovým alebo hnedavým prúžkom. Tyčinky žltavé až ružové, prašniky sýte žlté, 4-8 laločná blizna je biela až naružovelá. Plod v zralosti belavý až ružovočervený, 10-25 mm dlhý, 5-10 mm široký, najprv s dužnatým, neskôr papierovite vysýchajúcim oplodím. Semená čierne, jamkované, 1 mm veľké.
Ariocarpus retusus var. furfuraceus, variabilita sa prejavuje aj v tvare a povrchovej štruktúry bradaviek
Výskyt: Typovou rastlinou, ktorá bola podkladom pre Watsonov popis, našiel v roku 1889 Pringle v priesmyku Carneros, Coahuila, Mexiko. Var. furfuraceus rastie rozptýlene na veľkej rozlohe, zahrňujúce do seba štáty Coahuila, Nuevo Leon, San Luiz Potosí a Zacatecas. Najviac je rozšírený na pomedzie štátov Nuevo Leon a Coahuila v údolí medzi mestami Saltillo a Monterey. Rastliny vyhľadávajú vápencovité, vzácnejšie sádrovcovité kamenné plošiny v nadmorskej výške 1200-1600 metrov.
Ariocarpus retusus var. furfuraceus, bohatou vrcholovou vatou Väčšia časť rastliny je pod zemou
Pestovanie: Ariocarpus retusus var. furfuraceus sa rovnako ako ostatné ariokarpusy pestujú najčastejšie vrúbľovance. Vrúbľovanie sa uskutoční ihneď po vyklíčení, srpavidla na rôzne podložky Echinopsis. Pravokorenná kultúra je samozrejme tažšia a zdĺhavejšia, pestovateľské prehmaty sa spravidla v juvenálnom štádiu nevyplatia. Rastliny dospievajú a kvitnú vo veľkosti okolo 50-60 mm, čo predstavuje aspoň desať rokov pestovania. Ako substrát volíme priepustnú zmes s neutrálnou alebo mierne alkalickou rekciou. Podmienkou úspešného pestovania pre vrúbľované a pravokorenné rastliny však je svetlé a teplé stanovisko po celú sezónu. Dostatok svetla na jeseň je potrebné pre zdarený priebeh kvetenia - ariokarpusy nasadia kvety obvykle v septembri a vykvitnú od septembra do októbra. V zime teploty môžu byť troška vyššie ako sa všeobecne predpisujú, teda 10-12 stupňov Celzia.
Ariocarpus retusus var. furfuraceus, na niektorých exemplároch má veľké kvety
Poznámky: Ariocarpus retusus var. furfuraceus je vzhľadom k svojej dimorfnej areoly je zaradený do podrodu Ariocarpus. E. F. Anderson, zastánca širšieho rodového pojatia, varietu neuzná, a celú variabilnú skupiny nerozdeluje a sjednocuje ich pod názvom Ariocarpus retusus.