Basionym: Cactus senilis Haworth. (Taxa: 3+2. Distr.: Mexiko)
Synonymá: Pilocereus Lemaire (1839), Haseltonia Backeberg (1949), Neodawsonia Backeberg (1949).
Prek. názvu: senilis - starecký, sivovlasý, bielovlasý. Cephalocereus, (kefál po grécky) = cereus s cefáliom, hlavou.
Variety a formy: neboli zaznamenané žiadne, lebo druh rastie len na jednej lokalite a je dosť homogenný.
Popis: Je to viacmetrový stĺpovitý druh, ktorý výnimočne môže dosiahnúť až 15 m výšku. Stĺpovitá stonka rastia spriamene a bez poškodenia vegetačnéhu vrcholu neodnožuje. Rebrá sú tuhé a súvislé. Vytvárajú až 10 cm dlhé štetinovité vlasy (tŕne), ktoré sú vzájomne popletené a majú sivú farbu. Druh je doma v strednom Mexiku, kde vyhladáva teplé rokliny a údolie. V dospelosti tvorí bočné cefálium (niektorý to vyslovujú ako kefálium), z ktorého vyrastajú nočné ploché kvety (majú svetlo krémovú farbu) voniace ako zhnilé ovocie, táto vôňa je neodotelná netopierom, ktorý ich opeľuje. V zbierkach sa tešie veľkej obľube, ale žiaľ v posledných rokoch sa k nám semienka nedostali z viacerých dôvodov.
Areoly okrem vlasovitých tŕňov obsahujú aj tvrdé, pichľavé stredové tŕne. Plody zostanú ukryté v hustej vate cefália vetšinou maju farbu namodralú až načervenalú, ich tvar pripomína slivku, sú celkom holé alebo majú po povrchu jemné šupinovité útvary. Obsahujú asi 2 mm veľké semienka kvapkovitého tvaru hladkou, lesklou, čiernou testou.
Výskyt: Druh bol objavený už 19. storočí v mexickom štáte Hidalgo na vápencových svahoch v širokom údolí (údolie Starcov) Barranca de Venádos-Metztitlan. Komcom minulého storočia boli nálezené v tomto štáte aj v iných údoliach, ako napr. Tolantongo, Extorax atď. Obsadzujú ílovité alebo vápencovité svahy, ktoré sa nedajú hospodársky využiť, a takto asi ich život nebude ohrozený ani v budúcnosti.
Pestovanie: Cephalocereus senilis je náročnejší na zimné teploty, poklesy pod 10 stupňov Celzia majú za dôsledok vznik čiernych fľakov v tkáninách. Tieto fľaky sú fyziologického pôvodu, následuje potom odumeranie tkanín (nekróza), čo väčšinou vedie k úhynu celej rastliny. V zime nezalievajme a držme rastliny v úplnom suchu. V letnom období je dobrá nepravidelná zálievka s dostatkom živín. Žiaľ jediným spôsobom rozmnoženia je výsev semien. Semenáče rýchle rastú ale vyžadujú opatrnosť pri zálievke, lebo dlhodobá prítomnosť vody v substráte pri poklese teploty vedie k strate koreňov a k vzniku chorôb.
Poznámky: V minulosti ako dekoráciu dovážali vo veľkom počte do USA a Európy, dnes je v prírode chránený, i keď nespočetné množstvo vykopaných rastlín možno kúpiť na trhoch v hlavnom meste Mexika. Odsekané hlavy rastlín sú vysadené v parku Alameda v Ciudad Mexico, čo ale nemá význam, pretože zachvíľu hynú. Dôležitou skutočnosťou je, že veľký počet dospelých rastlín dnes rastie na Kanárskych ostrovov a inde v Španielsku. Kvitnú a plodí dostatok semien. Tieto monumentálne kaktusy sa totiž predtým odsekávaly a porazily, aby sa získali semená, čo bolo nezmyselné plytvanie. Kultúrne rastliny pestované na plantažiach v Španielsku a na Kanárskych ostrovov poskytnú dostatok semien, ktorými sa dnes zásobuje svetový trh. Semenáče patria k dekoratívnym okrasným rastlinám na celom svete.
Pripomienky: Druh pestujem už viac ako 50 rokov. V polovici 20. storočia boli bežnými zbierkovými rastlinami. Nakoľko u nás zatiaľ nezakvitol žiadny exemplár, nemáme vlastné semená. V posledných rokoch sa k nám nedostali ani živé rastliny, ani semená, druh pomalu zmizne z naších zbierok. Za situáciu môže CITES, jeho zákony zakazujú všetko čo je rozumné a pokiaľ jednoduchý človek robí záslušnú prácu, je považovaný za zločinca. Vegetatívne množenie je možné ale trvá viac rokov pokiaľ vypestujeme aspoň jednu odnož. Po získaní 3-4 odnoží mi poodchádzali matečné rastliny, takže skoro žiadny efekt to nemá. Jeho ročný prírastok sa dá merať len v milimetroch, max. 30-50 mm. Vidieť veľké, vyššie ako 1 m exempláre patria medzi celoživotné zážitky. Môj klubový kolega p. Klotton v Hurbanove má jeden poldruhametrového starčeka, je to krása! V prírode môžu žiť aj viac ako 1000 rokov.