Echinofossulocactus anfractuosus (Mart.) Lawr., in Loudon Garden Mag., 17. 317, 1841

Echinofossulocactus anfractuosus (Mart.) Lawr., in Loudon Garden Mag., 17. 317, 1841

                                       Echinofossulocactus anfractuosus, starý, typický exemplár

Synonymá: Echinocactus anfractuosus Mart., Pfeiffer: E. Cact., 63, 1837, Echinocactus anfractuosus spinosior Lem., Echinocactus anfractuosus orthogonus Monv., Brittonrosea anfractuosa (Mart.) Speg., Brev. Not. Cact., 11, 1923, Efossus anfractuosus Orcutt, Cartography 5., 1926, Stenocactus anfractuosus (Mart.) Berg., Kakteen, 286, 1929, Echinofossulocactus crispatus f. anfractuosus (Pfeiff.) P. V. Heath, Calyx 2(3): 86, 1992,

Preklad názvu: anfractuosus = zvinutý, optický dojem pri pohľade na rastlinu.

Variety a formy: Neboli popísané, ale je to veľmi variabilný druh, hlavne v tvare a počte otŕnenia.

       

                                 Echinofossulocactus anfractuosus, GM 481 pri Cartonal v Mexiku

Popis: Stonka je neskôr predĺžene guľovitá, matne zelená. Rebier do 30, sú zvlnovité. Zo siedmych okrajových tŕňov štyri spodné sú tenké, horné 3 (občas ešte ďalších 2) do 3 cm dĺžky, v priereze kruhovité, alebo široké, hlavne stredné z nich. 1 stredový tŕň je asi 2,5 cm dlhý, hnedastý. Kvet biely so karminovo červeným stredovým pásikom.

Výskyt: Mexiko, Pachuca, Ixmiquilpan Hidalgo, Barranca de Venados, Cardonal, Santa Mónika, Tunititlán, El Zoquital Meztitlan a kopec Risco.

Pestovanie: Má podobné nároky ako ostatné druhy rodu Echinofossulocactus.

Poznámky: Nové, mladé tŕne sú žltočervené alebo celkom červené s čiernou špicou. Z toho dôvodu môžeme uznať za druh len tie exempláre, ktoré pochádzajú z tých lokalít, ktoré sú uvedené v rubrike "Výskyt". Najväčšie exempláre v prírode rastú v Hidalgo v okolí Ixmiquilpan, kde môžu mať aj 20 cm v priemere bez tŕňov. Mohli by sme opraviť aj farbu kvetov. Základná farba je biela ale stredové pásiky sú skôr purpurovej farby ako červenej.

Pripomienky: Všeobecne sa traduje, že druhy z rodu Echinofossulocactus majú červené pásiky na okvetných lístkov. Za dobu (asi 54 rokov), odkedy mám vo svojej zbierke druhy z tohoto rodu som sa nestretol červenou farbou u kvetov. Základná farba je väčšinou biela, občas slabo žltá, a intenzitu  farby stredových pásikov predurčuje ich šírka, teda aj celkové sfarbenie kvetov.