Echinofossulocactus caespitosus var. gracilispinus H. Bravo, C. S. Mex., 14, 34, 1969

Echinofossulocactus caespitosus var. gracilispinus H. Bravo, C. S. Mex., 14, 34, 1969

          Echinofossulocactus caespitosus var. gracilispinus, je neznámou rastlinou aj medzi pestovateľmi

Synonymá: Nemám k dispozícii.

Preklad názvu: gracilispinus = s jemnými tŕňmi, tenkotŕnné, caespitosus = trsovité.

Variety a formy: Neboli popísané.

       

  Echinofossulocactus caespitosus var. gracilispinus, malý biely kvet so zeleným stredovým pásikom, typický                                                                              pre tento taxón!

Popis: Stonka jednoduchá, guľovitá, 4 cm vysoká a 5 cm v priemere, zelenosivastá. Rebier je 30, úzke a veľmi zvlnené. Okrajové tŕne sú 2, niekedy vzácnejšie aj 4, asi 1 cm dlhé, úzke, bieložlté, dolu smerujúce. Stredné tŕne sú 4 (autorka popisu paní H. Bravo považovala 3 horné okrajové tŕne za stredové), 3 horné a 1 centrálny v strede areoly, prostredné horné 3-4 cm dlhé, úzke, 1 mm široké, vodorovne odstávajúce nad stonkou, v mladosti žltavé, neskôr sivé, centrálny stredný tŕň je 2,5 cm dlhý, úzky, 1 mm široký, priamy, všetky tŕne sú ohebné a úzke. Kvety sú 2 cm dlhé, okvetná trúbka je zelenavá, šupiny na trúbke sú biele, špicaté, horné so zeleným, dolné s červenavým stredným prúžkom, vonkajšie okvetné lístky sú kopinovité, široké, špicaté, biele so zeleným stredným prúžkom, vnútorné okvetné lístky sú biele, široko kopinovité, špicaté, tyčinky sú svetlo fialové, čnelka bielozelená, 8 lalôčná je rovnakej farby ako je čnelka.

Výskyt: Mexiko, blizšie údaje som nenašiel ani v literatúre, ani v iných zdrojoch.

Pestovanie: Rovnaké, ako v prípade ostatných druhov rodu Echinofossulocactus.

Poznámky: Tento taxón má až dva popisy. Prvý popis robila p. Bravo, ktorá síce rastliny dôkladne popísala, ale neuverejnila latiskú diagnostiku, teda jej popis je neplatný. Druhý popis je od p. Backeberga, ale on tento taxón popísal ako základnú varietu, teda pod názvom Echinofossulocactus caespitosus Backbr. The Cact. S. J. Gr. Brit., 12, 4, 81, 1950, a on zas neuložil holotyp, teda aj tento popis je neplatný. Z toho vyplýva, že tento taxón ešte stále nebol spracovaný, popísaný a platne uverejnený. Najväčší problém je v tom, že rastlina od pôvodného objavu nebola viackrat objevená, preto nepoznáme ani presnú lokalitu. Prvé rastliny boli importované do Európy s firmou Schmoll, bez udania lokality. Všetky neskôr dovezené gracilispinusky sú odlišné, kvitnú bielym kvetom purpúrovým stredovým pásikom, teda nie sú totožné s týmto taxónom. Farba pokožky, malá stonka, najmenší kvet v rode, biela farba so zeleným stredovým pásikom sú natoľko rozhodujúce fakty, že ostatné typy, ktoré nezapadajú do pôvodných popisov, i keď tie nie sú platné, nemôžeme stotožňovať s Echinofossulocactus caespitosus var. gracilispinus.

Pripomienky: Rastliny, ktoré mám vo svojej zbierke, som získal na jednej akcii, kde jeden pán (Nemôžem tvrdiť, že bol sukulentárom, lebo, síce mal krásne rastliny, ale nepoznal ich názvy. Takým ľudom hovorím, že sú to "záhradkári-kaktusári", lebo pestujú kvalitný materiál, ale ich nezaujímajú názvy rastlín.) predával medzi ostatnými aj tento taxón. V tedy som si ani neuvedomil, že som natrafil na hotový, stratený poklad, ale som tušil, že som dobre postupoval, keď som si kúpil z nich aspoň dva kusy. Pán mi nevedel odpovedať na moju otázku, "odkiaľ máte tieto rastliny?". Jedine čo mi vedel povedať, odkiaľ si objednáva semená. Prvým jeho zdrojom je firma Mesa Garde (firma p. Stevena Bracka) v USA, druhým zdrojom je firma Koehres, v Nemecku, ale dotyčné semená nevedel, od ktorej firmy mal. Obidva zdroje mohli mať fakticky tieto rastliny bez bližších informácii. Takéto firmy sa zaoberajú len s profitom a nie podrobnosťami. Pri hlbšom štúdiu mi napadlo, že som už predtým  videl tento taxón na fotke. Tak som sa zalistoval do mojej literatúry, vedel som, že musím hľadať medzi druhmi rodu Echinofossulocactus, lebo rod bol jasný podľa charakteristiky zvlnených rebier a otŕnenia. Fotku aj s pôvodnými popismi som našiel v časopise Kaktusy 77/2, podľa týchto údajov som už istotou určil a označil svoje rastliny.