Echinomastus warnockii, v kultúrach kvitne väčšinou v zime
Synonymá: Neolloydia warnockii L. Benson, Cact Succ. J. (US), 41: 186, 1969, Echinomastus pallidus Backeberg, n. prov., Die Cactaceae, 5: 2826, 1961, Echinomastus kakui Backeberg, Descr. Cact. Nov. 3, 1963, Echinocactus erectocentrus Coult. var. pallidus (Bacekbg.) Weniger, Cacti of Southwest, p. 90, 1969, Sclerocactus warnockii (L. Benson) N. P. Taylor, Bradleya, 5: 94, 1987,
Preklad názvu: warnockii = podľa profesora doktora Bartona H. Warnocka, amerického botanika.
Variety a formy: Dosť uniformný druh, doteraz neboli popísané výraznejšie odchýlky. Rastliny sú málo variabilné v dĺžke a hrúbke tŕní, ale nie v ich farebnosti. V záhraničných ponukových listoch sa môžeme stretnúť s formami f. pallidus s bledo žltými tŕňmi alebo f. nigra s čiernymi tŕňmi. Farba kvetov môže byť od sýto ružovej po čisto bielou.
Echinomastus warnockii, najčastejšia forma v kultúre, typické sfarbenie kvetov
Popis: Stonka jednotlivá, modrozelená, vajčitá až pretiahnuto vajčitá, 70-110 mm vysoká, 50-75 mm silná, s 13-21 rebrami. Bradavky asi 10 mm dlhé, 6 mm široké, areoly eliptické, 3 mm široké a asi 10 mm od seba vzdialené. Tŕne husté, takmer zakrývajúce stonku, stredové tŕne svetlo žltohnedé, k vrcholu sivé alebo hnedé, najčastnejšie po 4, 20-25 mm dlhé. Počet okrajových tŕní 12-14, trošku menšie ako stredové, lúčovito rozložené okolo areoly. Kvety asi 25 mm dlhé a rovnako široké, ružové až biele. Plod zelený, v plnom zralosti hnedý, s málo bielymi, blanitými, veľmi širokými šupinami. Zaschnuté okvetie vytrváva na plodu až do úplnej zralosti. Semená čierne, drobno sieťovito bradavčité, sploštene obvajčité, 1,5 mm dlhé, 2 mm široké a 1 mm silné.
Echinomastus warnockii VZD 443, Papalote Llano, Hudspeth Co., Arizona, navrúbľovaný exemplár
Výskyt: Druh je doma v Chihuahušskej púšti na vápencovitých kopcoch v nadmorskej výške 560-900 m, občas na sádrovcoch vo výškach 1350 m nad morom. Texas, pozdĺž Rio Grande (východné Hudspeth Co. až Culberson a Brewster Co.). Najčastejšie rastie pod nízkymi krovmi na strániach exponovaných k juhu.
Výskyt druhu Echinomastus warnockii
Pestovanie: Echinomastus warnockii vyžaduje podobnú kultúru ako ostatné druhy rodu - púštny druh aridného klimatu. V skleníku by mal byť umiestnený čo najbližšie ku sklu, pokiaľ je možné bez tienenia. Pokiaľ sa rozhodneme pre pravokorennú kultúru, stačia 2-3 zálievky behom vegetácie, vždy až po úplnom preschnutí substrátu. Väčšina pestovateľov dáva prednosť vrúbľovaným rastlinám. Môžeme vrúbľovať čerstvo vyklíčené semenáčky, sú už dosť veľké a ľahko sa s nimi manipuluje. Častou podložkou je pereskiopsis, buď ako prechodnou, alebo po dostatočnom nárastu vrúbľa (asi po jednej vegetačnej sezóne) môžeme podnož odriznúť asi 5 cm pod vrúbľom a ponoriť ju až po vrúbeľ, tieto paličky ľahko korenia a môžu byť dlhodobou či trvalou podložkou, avšak pre teplejšie zimovanie. Pre nevykurovaný skleník sú ako podložky vhodné Echinopsis ferox, Echinocereus chloranthus, Echinocereus triglochidiatus a príbuzné druhy a rad druhov zimuvzdorných opuncií, ako Opuntia phaeacantha, Opuntia fragilis, Opuntia rhodantha, Opuntia basilaris var. aurea, Opuntia imbricata a iné.
Echinomastus warnockii, v prírode s bohatou násadou plodov
Poznámky: Najbližšie príbuzné taxóny: Echinomastus acunai, pochádzajúci z Arizony, a Echinomastus intertextus, ktorý je doma v Texase, Novom Mexiku a Arizone. Podnebie na lokalitách je veľmi drsné, teploty v lete vystupujú do závratných výšok, 70 stupňov Celzia a na slnku ešte viac, zima býva studená, až -20 stupňov Celzia. V tomto prostredí žije okrem ostatného rastlinstva aj niekoľko desiatok druhov kaktusov, opuncie, mamilárie, koryfanty, apitelanty, eskobárie, echinocereusy a taktiež dva druhy rodu Echinomastus, okrem Echinomastus warnockii taktiež vzácný Echinomastus mariposensis. V južnom Big Bendu v Texase je drobnejšia forma Echinomastus warnockii, u ktorej asi 10 % exemplárov majú čierne tŕne, ostatné majú svetlejšie otŕnenie.
Echinomastus warnockii, Big Bend Ranch State Park, Texas