Echinopsis eyriesii, veľké kvety, krása na jednu noc
Synonymá: Echinocactus eyriesii Turpin, Cereus eyriesii (Turpin) Hort. Berol ex Pfeiffer, Echinonyctathus eyriesii (Turpin) Lemaire,
Preklad názvu: eyriesii = Alexandr Eyries, zberateľ kaktusov, Le Havre, Francúzko.
Variety a formy: Echinopsis eyriesii var. roseiflorus, E. eyriesii f. aurea, E. eyriesii f. cristata,
Echinopsis eyriesii, vonku pestované jedince
Popis: Stonka najprv guľovitá, solitérna, len kvetuschopné jedince začínajú vytvárať odnože a predĺžovať sa, potom prejde do krátkeho stĺpovitého tvaru. Môže dosiahnuť 100 cm výšku pri priemere 20 cm. Pokožka je matne tmavozelená. Rebrá majú tupé hrany, 2,5 cm úzke, 4 cm vysoké a sú priame alebo špirálovito stočené, v počtu 10-18. Areoly sú od seba na 1-1,5 cm vzdialené, sú 5-7 mm široké, žltobiele, neskôr sivé, staré aroly sú nahé. Okrajových tŕňov 6-11, ich počet sa môže meniť aj na jednej rastliny po areolách, kúželovité, 2 mm dlhé, v raste tmavohnedé, neskôr sivé. Na celkom mladých areolách sa objavujú postupne, najprv len 2-3. Jediný stredný tŕň je prakticky rovnaký s okrajovými. Kvet má dlhú trubku, lievikovitý, asi 20-22 cm dlhý. Trubka je hrubá, žltozelená, so šupinkami, v ich paždí sú dlhé tmavohnedé alebo sivohnedé bohaté vlasy. Semenník je zelený, s tmavými vlasmi pokrytý. Vonkajšie okvetné listky úzko kopinovité, ukončené v špici, zelenožlté, vnútorné okv. lístky sú dlhé, biele, aj ich špica je ostrá. Tyčinky sú veľmi dlhé, žltozelené, prašníky svetlo krémovej farby, blizna a čnelka krémovej alebo bielej farby. Plod 2 cm, trochu vajcovitý, povrch je vlasatý, pri zraní vysýcha a praská. Semená 1 mm veľké, matne čierne, testa je hrbolkovitá.
Echinopsis eyriesii, mladé rastliny sú pravidelne guľovité
Výskyt: Južná Brazília, Uruguay provincia Entre Rios, Argentína.
Pestovanie: s je veľmi ľahko pestovateľným druhom, vydrží v suchom stave aj do -7 stupňov Celzia aj menej. Pri dobrých podmienkach každý rok vytvára veľa hmoty, takže počas teplých mesacoch potrebuje aj dostatok vody a živín. Svetlo v podobe priameho slnka čo najviac. V zime bez zálievky, lebo, hlavne, keď nie sú dosť nízke teploty, začne rásť a stratí svoj rovnomerný priemer. Zemina musí byť výživná a ľahká. V skleníku alebo vo vnútri pestované rastliny môžu dostať čierne fľaky, ktoré postupne prerastú až do vnútra stonky a zahubí ju. Lepšie sa jej darí vo voľnej kultúre, ani premokrenie nie je nebezpečné. Množenie z odnoží je jednoduché , ktoré sa tvoria hlavne pri základe a väčšinou už majú vlastný koreňový systém.
Echinopsis eyriesii, rôzne zafarbené vonkajšie kvetné lupienky
Poznámky: Patrí medzí "staré" druhy. Boli časi, keď sme sa nimi mohli stretnúť skoro v každej rodine. Nakoľko boli ľahko pestovateľné a ani množenie nerobil problém sa rozšírili medzi jednoduchými ľudmi, ktorí veľmi cenili veľké, biele, nočné kvety, lebo vtedy boli doma z práce a kvet mohol vidieť každý člen rodiny. Kaktusári už viac ako 100 rokov využívajú vynikajúcu schopnosť druhu, toje dobrú affinitu s inými, ťažko pestovateľnými druhmi. Je to prvotriedna, univerzálna a stála podložka. Teóriu vzniku nekonečného množstva hybridov a vôbec hybridizáciu odmietam, lebo ratliny vytvárajú dostatok odnoží pre vrúbľovanie, takže vysevy sa nevyplatia, lebo aj semenáče echinopsisu potrebujú niekoľko rokov na požadovanú veľkosť. Už ročné odnože sa môžu používať na množenie alebo ako podložky. Skôr bude pravdou, že boli z prírody dovezené rôzne mutácie a tie sa ešte zmutovali za desiatky rokov, preto je táto široká škála variability. V posledných rokoch boli dovezené ďalšie jedince z prírody. Časom ich môžeme porovnávať a vyvodiť z toho dôsledky.
Echinopsis eyriesii, odnože už sú vhodné na množenie Echinopsis eyriesii, zahojená rana na pokožke