Espostoa lanata (Humb., Bonpl. et Kunth) Britton et Rose, The Cactaceae, 2: 61-63, 1920

Espostoa lanata (Humb., Bonpl. et Kunth) Britton et Rose, The Cactaceae, 2: 61-63, 1920

                                  Espostoa lanata, veľmi strará kultúrna rastlina, je už vyššia ako 2 m.

Synonymá: Cactus lanatus Humb., Bonpl. et Kunth, Nov. Gen. et Sp., 6: 68, 1823, Pilocereus dauttwitzii Haage, Garden Chronicle, p. 7, 1873, Pilocereus haagei Ruempler, Handb. cact., 2: 665, 1885, Pilocereus lanatus (Humb., Bonpl. et Kunth) Weber, Mitteil. Kakteenforsch., p. 22, 1911, Oreocereus lanatus (Humb., Bonpl. et Kunth) Britton et Rose in Bailey Stand. Cycl. Hort., 4: 2404, 1916, Cereus lanatus (Knuth) DC., Cleistocactus lanatus (Kunth) F. A. C. Weber,

Preklad názvu: lanata = vlnatá.

Variety a formy: Espostoa lanata je premenlivým druhom vyskytujúci sa na veľmi rozliahlom areáli, podrobné spracovanie zatiaľ chýba. Navrhnuté boli niekoľko variet napr.: var. sericata (Backeberg) Backeberg, s veľmi hustou vlnou (chlpmi), rastie u Huancabamba, var. rubrispina Ritt., s červenými stredovými tŕňmi, ktoré presvietajú skrz biele chlpy, var. gracilis Ritt., s jemnejšími stonkami a tŕňmi z kaňonu Pato, var. nana Ritt., s hustými odstávajúcimi vlasmi z okolia Olmos. Poznáme ale rad ďalších mien, ktoré navrhol F. Ritter, a ktoré sú dodnes užívané najviac v katalógoch - niekedy ako samostatné druhy, inokedy sú považované za variety a formy, botaníci ich ale považujú za synonymá.

 

                                             Espostoa lanata, rôzne usporiadanie vlasovitých tŕňov

Popis: Stonka väčšinou stromovitá, až 5 m vysoká, s výraznou korunou a kmeňom, vzácnejšie odnožuje od základu, kmeň až 200 mm silá, vetva koruny až 150 mm silné, nízkych oblých rebier 20-30, areoly husto nahustených, oválne, s bielou vlnou. Okrajových tŕňov veľmi mnoho, všetky 5-10 mm dlhé, tenko ihlovité, belavo nažltlé a priesvitné, stredové 1-2, až 20-40 mm dlhé, silnejšie, odstávajúce v najrôznejších smeroch, žltavé až načervenalé, s tmavším, väčšinou červenavým hrotom, biele splývavé vlasy husté, zahalujúce stonku. Cefálium postranné, široké až 100 mm, často po celej dĺžky vetví koruny, s hustou belavou vatou. Kvety nočné, asi 70 mm dlhé a široké, talierovité, vonkajšie okvetné listky lopatkovité, na konci zašpičatelé, asi až 12 mm široké, belavo nazelenavé, vnútorné okvetné lístky široko kopinovité, asi 10 mm široké, biele. Plod guľovitého až slivkovitého tvaru, štavnatý, až 40 mm veľký, hladký alebo s niekoľkými šupinami, oplodie červené, dužina belavá, šťavnatá, voniaca. Semená asi 1 mm veľká, kvapkovitého tvaru s čiernou lesklou testou.  

 

                  Espostoa lanata, zárodok cefália                                Espostoa lanata, cefálium, kvet a plod

Výskyt: Tento druh je hojne rozšírený v severnom Peru, od hraníc s Ekvádorom, kde nájdeme najhustejšie a najpočetnejšie populácie, ďalej potom smerom na juh pozdĺž rieky Rio Maraňon a v priľahlých údoliach atlantického pôvodia. U mesta Olmos vystupuje až do priesmyku a objavuje sa aj na opačnom pacifickom pôvodí. V roku 1931 vybrali Rauh a Werdermann ako typ rastliny z okolia Huancabamba (asi 1800 m n. m.). Rastie na najrôznejších podkladoch, na kamenitých a hlinitých strániach, v spárach skalných plotien, na zosuvoch štrkov, taktiež ale na pomerne rovných, krovinatých, zarastených, údolných nivách. Spoločne sa vyskytuje Melocactus bellavistensis, M. onychacanthus, Trixanthocereus blossfeldiorum, Armatocereus spec., Rauhocereus spec., aj iné, mnoho terestrických bromeliovitých (Puya, Deuterocohnia, Tillandsia, Vriesia atď.), rozšírené sú aj druhy z rodov Jatropha, Peperomia, Begonia. Náleziská majú teplé podnebie s nepravidelnými, ale dosť vysokými, dažďovými zrážkami.

       

                                                   Espostoa lanata, husto odnožujúca od základu

Pestovanie: Espostoa lanata patrí k najčastejšie pestované okrasné kaktusy a každoročne sú predávané statisíce semenáče. Je to spôsobené krásnymi bielymi vlasmi a chlpmi a taktiež pomerne ľahkou kultúrou a rychlým rastom. Množí sa výsevom semien, ktoré sú väčšinou dodávané z prírodných zberov, v poslednej dobe čiastočne aj z kultúr v Španielsku. Divoké, plané rastliny produkujú v prírode obrovské množstvo semien. Pri výsevu sa používa bežný substrát a pri dobrom ošetrení je možné behom prvej rastovej sezóny získať semenáče 1-2 cm veľké. Behom obdobia rastu znesú aj pravidelnú zálievku, je ale vhodné po niekoľkých týždňoch intenzívného rastu trošku odmedziť zálievku a rásť spomaliť. Zoschnutím sa spevnia pletivá. Zimujeme pri teplotách medzi 7-12 stupňov Celzia.

 

                Espostoa lanata, charakteristický tvar dospelého jedinca a vrcholová časť jedného konára

Poznámky: Espostoa lanata bola objavená v 19. storočí expedíciou, ktorú viedol prefesor Alexander von Humboldt. Expedícia mala veľký úspech, prešla skrz kontinentom Južnej Ameriky a pritom bolo objavené a do Európy dovezené obrovské množstvo prírodovedeckého materiálu. Spoločne s Humboldtom cestoval aj botaník Aimé Bonpland, ktorý mal značný podiel na botanických zberoch. Dovezený materiál dostal v Berlíne do starosti kurátor cisárskych záhrad prof. Karl Sigismund Kunth, ktorý dovezené rastliny pestoval a sledoval.