Euphorbia greenwayi P. R. O. Bally et S. Carter ssp. greenwayi, Kew Bulletin 29: 512-514, 1974

Euphorbia greenwayi P. R. O. Bally et S. Carter ssp. greenwayi, Kew Bulletin 29: 512-514, 1974

                                                     Euphorbia greenwayi, zvláštne cyanthia

Synonymá: Nemá.

Prekl. názvu: greenwayi = názov je na počesť riaditeľa herbára v Amani v Tanzánii (predtým Tanganika), Dr. P. J. Greenwaya, ktorý mapoval tanzanskú flóru už v tridsiatych rokoch 20. storočia, a tento druh našiel spolu s Kanurim.

Variety a formy: Boli popísané dva poddruhy (Euphorbia greenwayi ssp. breviaculeata a Euphorbia greenwayi ssp. greenwayi), ktoré sa líšia veľkosťou tŕňov, zafarbením pokožky stonky a detailoch cyanthií.

                    

                                Euphorbia greenwayi, vynikajúci materiál na sukulentný bonsai

Popis: Kríčkovitý druh s nahustenými stonkami, dorastá do výšky 30-40 cm. Odnožuje tak pod zemou stolonoferovými výhonkami, ako aj tesne pri báze rastliny či vo vyšších partiách výhonkov, takže rastlina ako taká vyzerá rovnomerne zahustená. Jednotlivé stonky sú ostro štvorhranné, s priemerom 10 mm. Pokožka je variegatná, modrozelená, s tmavšími a bledšími nepravidelnými škvrnitými líniami (bledšia kľukatá línia vyzerá ako kľukatá čiara na chrbte našej zmije). Na vrchole výkrojov hrán sedia skoro hnedočierne lesknúce sa tŕne, vždy po 2, dlhé asi 8-10 mm, ktoré vyzerajú ako miniatúrne rohy. Kvitne samčími i samičími kvetmi súčastne, dlhými okolo 15 mm. Kvety, napriek množstvu a dĺžke zotrvávania na rastline (aj celú vegetačnú sezónu), sú nenápadné, jednotlivé i odnožujúce z kvetnej stonky. Farba podporných listeňov s priemerom asi 3,5 mm je nenápadná, bledozelená až nažltlá, nitky tyčiniek a prašníky sú červené. Kvety rozkvítajú postupne počas sezóny.

Samčie a samičie kvety druhu Euphorbia greenwayi, napriek tomu, že kvety sa objavia naraz, nie sú samoopelivé

Výskyt: Pochádza z Tanzánie, kde rastie endemicky v dištrikte Iringa, na kamenných výbehoch nevysokých pahorkov, v oblasti botanicky označovanej ako brachystegiové lesy. Je to len neveľká lokalita okolo cesty Great North Road klesajúcej k toku rieky Great Ruaha.

Pestovanie: Pre úspešné pestovanie treba zabezpečiť celoročne teplo a rastline je vtedy jedno, či rastie v byte, v skleníku, alebo počas leta niekde vonku v záhrade v dobre drenážovanom črepníku, kde je viac minerálnych látok a menej organickej hmoty. Počas leta vyžaduje pravidelnú zálievku, a trochu vody potrebuje v byte aj počas zimy, aby nedošlo k nadmernému usychaniu mladých nevyzretých výhonkov. Netreba sa však obávať selektívneho zasychania predovšetkým starších stoniek - je to prirodzený jav a miesto chýbajúcej stonky najneskôr na jar obsadí nová. V žiadnom prípade však neznesie chlad, minimum na zimovanie je tých 15 stupňov Celzia, pri poklese pod túto hranicu je veľká pravdepodobnosť úhynu. Rozmnožuje sa ľahko zakoreňujúcimi stonkami alebo semenami.

Poznámky: Euphorbia greenwayi sa najskôr objavila, asi pred 30 rokmi, v zbierkach špecialistov a postupne sa stala dostupná všetkým záujemcom, aj vďaka ľahkému množeniu. Objaviteľ rastliny Greenway výslovne písal o rastlinách vysokých do 30 cm, avšak Bally a Carterová našli húštinu tejto euforbie vysoké až 1 m. Na rozdiel od dodnes jestvujúcehé potomstva z Greenwayových zberov majú Ballyho a Carterovej rastliny podstatne bledšiu pokožku, sú menej variegatné a aj otŕnenie je kratšie. Botanickým zaradením (podľa Carterovej) je Euphorbia greenwayi ssp. greenwayi blízka ďalším tanzánijským druhom - Euphorbia asthenacantha a Euphorbia angustiflora.

Pripomienky: Korene nie sú tak výrazne stĺtlé ako u druhu Euphorbia aeruginosa, výhonky sú všeliako sprehýbané a jedna dospelá rastlina tvorí v zbierke dosť objemný trs, ktorý pestovateľom zaberie veľký drahocenný priestor. Listy sú drobné, jednoduché a skoro opadavé, vrcholík obsahuje len 2-3 cyathia, ich obaly sú úzko lievikovité, výrazne prečnievajúcou bliznou purpurovočervenej farby. Pestovanie je málo náročné, kritickým obdobím môže byť predovšetkým obdobie kľudu, keď je nutné obmedziť zálievku. Typový poddruh ssp. greenwayi potrebuje ďalšie obdobie kľudu (od konca septembra do poloviny apríla) a kvitne len behom apríla, poddruh ssp. breviaculeata kvitne vo februári a môže sa behom roka zalievať až o 6 týždňov dlhšie. Druh vyžaduje celoročne svetlé miesto a spravidla sa množí len odrezkov.