Synonymá: Nemá.
Prekl. názvu: obesa = tlstá, napuchnutá, tučná, zdurená.
Variety a formy: Euphorbia obesa ssp. symmetrica (White, Dyer et Sloane) G. D. Rowley, Euphorbiaceae Study Group Bull., 11(3): 97, 1998.
Samčie kvety Euphorbia obesa Samičie kvety Euphorbia obesa
Popis: Euphorbia obesa má jednoduchú stonku bez listov, v mladosti je guľovitá, neskôr pologuľovitá a v starobe až mierne cylindrická (maximálna výška starých jedincov je 200 mm pri širke stonky 80-120 mm). Stonka je rozčlenené 7- 10 rebrami, veľká väčšina jedincov mení svoje pohlavie. Cyanthyá sú veľmi zredukované, ľahko sa dá odlíšiť samičí kvet s typickou trojklannou bliznou a samčí kvet s niekoľkými tyčinkami, nošičmi viditeľnej granuly pylových zrniek. Kvety samičích rastlín dozrávajú postupne, takže je niekedy ťažko pozbierať semená vystrelených zo zralých trojpúzdrových toboliek. Chumáč vaty alebo umiestnenie samičích rastlín do akvária však ušetrí námahu a zníži straty semien na minimum.
Výskyt: V prírode je vzácnym endemitom rastúci len na niekoľkých lokalitách štátov Východné Kapsko a JAR na veľmi piesočnatých pôdach v nadmorskej výške do 750 m.
Veľmi starý jedinec Euphorbia obesa, ktorá ešte stále priberá rebrá
Pestovanie: Je veľmi ľahké. Na výsev používame semená aspoň pol roka odstáte. Čerstvé semená spravidla neklíčia ihneď, a v substráte, v ktorom ich potom udržujeme v očakávaní klíčenia i niekoľko mesiacov, môže ľahko prísť k ich zničeniu. Polročné i viacročné semená klíčia spoľahlivo. Vo výsevoch nájdeme, po dosiahnutí dospelosti, asi v treťom roku života, vždy viac rastlín samčích ako samičích. Už ako semenáčky znesú veľmi dobre aj voľnú kultúru vonku pod širokým nebom a vo veku 6-8 mesiacov spoľahlivo prezimujú v takmer suchom substrátu pri teplote nad 10 stupňov Celzia. Rovnako dobre, ale možno ešte lepšie, sa však cez zimu cítia v byte na okne, za občasnej zálievky. Rastliny nemusíme vrúbľovať, rastú spoľahlivo aj na vlastných koreňoch.
Iný spôsob priberania rebier, aj počet plodov je na starších rastlinách Euphorbia obesa primerane vysoký
Poznámky: Keď ju v roku 1897 zbieral P. MacOwan, profesor a neskorší kurátor botanickej záhrady v Cape Town, domnieval sa, že našiel vtedy už známe Euphorbia meloformis. Poslal jeden exemplár do Kráľovskej botanickej záhrady v Kew (Anglicko), kde ju po dokončení kresby a vykvitnutí popísal ako nový druh J. D. Hooker. Zmienka o tom, že dokončil jej kresbu je veľmi dôležitá, pretože rastliny krátko na to zahynula a na 20 rokov zmizla z dosahu Európanov. Až rastliny z neskorších introdukcií sa stali prarodičmi rastlín v naších zbierkach, pretože sa ukázali ako vďační darcovia semien, a v tridsiatych rokoch minulého storočia to už bola v Európe i v Amerika najpopulárnejšia euforbia. Hrozbu vyrabovania nálezísk najprv zabránili samotní farári tým, že si ju chránili s patriotickou hrdosťou a nikoho na svoje pozemky nevpúšťali a neskôr aj zákon, ktorý úplne zakázal jej vývoz z JAR.
Pripomienky: Euphorbia obesa je v zbierkach pomerne frekventovaná. Na svetlom mieste kvitne sériama svojích drobných kvetov, cyathií, po celú sezónu. Plody na samičích rastlinách dozrievajú postupne a okrem už spomínaných spôsobov si môžeme semienka zbierať i tak, že plody na ktorých si všimneme zasychanie blizny vyčnievajúcej nad semeníkom môžeme opatrne odtrhnúť a uskladniť v papierovom vrecúšku. Tobolky sa rozpadnú až tam a semená sa nám neroztratia v kútoch pestovateľského zariadenia. Euphorbia obesa bola s úspechom použitá pri hybridizácii s inými euforbiami, a vzniklo tak niekoľko veľmi zaujímavých krížencov, ktoré však, nanešťastie, občas bývajú šírené ako typické obesy.
V čom spočíva teda čaro tejto rastliny? Najlepšie Vám nato môžu dať odpoveď kaktusári, ktorí pestujú taktiež veľmi populárnu rastlinu, Astrophytum asterias. Tento kaktus, pôvodne z Mexika a USA (štáty Tamaulipas a Texas), má taktiež holú pologuľovitú stonku ozdobenými z drobúčkych chlpov a svojím celkovým vzhľadom je s inými druhmi nezameniteľnými. Taktiež aj Euphorbia obesa na prvý pohľad pripomína schránku morskej ježovky a vo všetkých knihách o pestovanie sukulentov sú obidva menované druhy uvedené ako klasický príklad konvergencie rastlinných druhov.
Asi je to jedna z možných hybridov druhu Euphorbia obesa X Euphorbia ?