Euphorbia piscidermis M. Gilbert, Kew Bulleti 28(3): 437, 1974

Euphorbia piscidermis M. Gilbert, Kew Bulleti 28(3): 437, 1974

Synonymá: Nemá.

Prekl. názvu: piscidermis = rybia koža, chrupavčité bradavky s papierovitým okrajom sú šupinovite roztiahnuté.

Variety a formy: Zatiaľ neboli popísané.

 

  Druh Euphorbia piscidermis je veľmi chúlostivý, preto ho vrúbľujeme na dobré podložky, v tomto prípade                                 je to Euphorbia resinifera, affinita (prijímanie) je dokonalá

Popis: Má dužnatý repovitý koreň s jedinou guľovitou až krátko valcovitou stonkou vysokou 30-100 mm a širokou až 70 mm. Tieto rozmery sú však uvedené v literatúre a platia len pre jedince z prírody. V kultúre sú rastliny omnoho väčšie, a to predovšetkým exempláre navrúbľované na silné podložky. Rastlina má bizarný vzhľad, čo spôsobia chrupavčité bradavky s papierovým okrajom, usporiadané do špirálov a prekrývajúce sa ako škrídla na streche. Aj meno piscidermis znamené v preklade rybia pokožka a vystihuje ojedinelú štruktúru pvrchu stonky. Cyathiá vyrastajú v špiráloch blízkosti vegetačného vrcholu a sú veľmi drobné, jednotlivé, na krátkej stopke. Plody ale majú výnimočne veľké bradavičnaté semená o priemeru 2,5-3 mm.

Výskyt: Centrálne východné Etiópie, Ogaden, západne od Degeh Bur, na otvorených sádrovcovitých kopciach a skalách v nadmorskej výške zhruba 1000 m. Vzhľadom k tomu, že táto oblasť nie je zďaleka botanicky preskúmaná, nie sú vylúčené ďalšie nálezy v podobných podmienkach.

                   

                  Drobné, nenápadné cyathiá sa objavia okolo temena rastliny Euphorbia piscidermis

Pestovanie: Pestovanie je dosť problematické, pravokorenné rastliny sú veľmi chúľostivé, náchylné k rôznym hubovým chorobám, ktoré uspešne ich likvidujú. Väčšina pestiteľov pokusy o udržení pravokorenných rastlín (aj pri veľkej zasadenie chémie) vzdala a rastliny vrúbľuje na silné podložky, najčastejšie na druhy Euphorbia canariensis a resinifera. Takto pestované rastliny bohato odnožujú a sú zdrojom materiálu pre ďalšie vegetačné množenie. Pestujeme teda v podstate len podložku, a tam má v prípade Euphorbia canariensis rada teplo (v prípade miernej zálievky celoročne minimálnou teplotou 15 stupňov Celzia) a len pri suchom prezimováni znesie teploty o pár stupňov nižšie.

 

             Tvar bradaviek pripomína rybie šupiny                              Jednoduchá stavba cyathií

Poznámky: V zbierkach je tento druh zatiaľ vzácnou raritou. Koncom 20. storočia bol v západoeurópskych pestiarniách namnožený a ponukaný v predajniach, išlo ale o rastliny z jedného klónu namnoženého vegetatívne. Taktiež, aj u nás boli predávané rastliny namnožené vegetatávne a počas rokov sa stali dostupnými pre každého. Pokiaľ sa nám predsa podarí získať jedincov z rôznych klónov, k úspešnýmu opeleniu potrebujú suché slnečné počasie, keď je peľ dostatočne zrelý a sypký. Semienka klíčia za pár dní. Celkovým vzhľadom pripomína Encephalocarpus strobiliformis (Cactaceae).

            Vzácna, kristátna forma druhu Euphorbia piscidermis, vrúbľovaná na Euphorbia resinifera

Pripomienky: Pán J. J. Halda vyklíčené semenáče zakaždé zalieva s prípravkom Previcur a to asi trojnásobnej koncentrácii ako je udané výrobcom a pri presádení korene ošetruje prípravkom Rovral. Tento postup sa rovnako osvedčil uňho aj u pravokerenných mexických minitúr so skoro nulovými stratami. V takomto prípade je na mieste otázka. Je to pestovateľský úspech pestovateľa alebo chemika? Určite život vzácnych rastlín je dôležitejším ako náš názor na svet.