Ferocactus santa-maria Britton et Rose 1922, The Cact., III: 131, 1922

Ferocactus santa-maria Britton et Rose 1922, The Cact., III: 131, 1922

Synonymá: Ferocactus towsendianus var. santa-maria (Britton et Rose) Lindsay, C. et S. J. (US). XXVII: 6, 170, 1955, Ferocactus peninsulae var. santa-maria Taylor 1984, Ferocactus peninsulae subsp. santa-maria (Britton et Rose) Pilbeam et Bowdery 2005, neplatný popis: Echinocactus Santa Maria Rose ex Schick 1919 nom. prov. inval.

Prekl. názvu: santa-maria = názov podľa výskytu, je to názov zátoky (Santa Maria) na ostrove Isla Magdalena pri polostrova California.

Variety a formy: Neboli popísané.

Popis: Rastlina je jednoduchá, v počiatku pravidelne guľovitá, neskôr krátko stĺpovitá, obvikle 70 cm vysoká a 25 cm široká, matne olejovo- alebo sivozelená. Počet rebier je najviac 13, sú rozdelené na mierne hrboly, priame. Areoly sú predĺženo-ovalné, svetlohnedou alebo snehobielou vlnou, asi 1,2 cm široké. Otŕnenie je typické, počet stredových tŕňov 4 kusy, rovné, sivej farby, povrch je s kruhovanými brazdami, 4,5 cm dlhé, smerujú nahor, spodné sú dlhšie (niekedy omnoho), ploché, špica je zohnutá, niekedy až háčkovitá, dlžka môže byť až 10 cm. Počet okrajových tŕňov je 15, z toho horných 12 kusov sú štetinovité, svetlejšie, lúčovito rozložené, 3 spodné viac pripomínajú vlastnosti stredových tŕňov, neraz sú rovnocennými s nimi. Na kvetuschopných areolách za stredovými tŕňmi sa objavia tkz. extraflorálne nektárialne tŕne, ich počet môže byť až 12 kusov. Kvety sú žlté, lievíkovitého tvaru, 6 cm dlhé, 7 cm široké. Prachové tyčinky sú 10-20 mm dlhé, žlté alebo ružové, tyčinka je žltá, 35 mm dlhá, blizna je rozdelená na 16 lalokov. Plod je žltý, plný, 5 cm dlhý a 3,5 cm široký, zo zbytkom okvetia má dlžku až 7-7,5 cm. Semená sú tmavo hnedé alebo čierne, 1.5 mm široké, povrch semeníka je zdobený plytkými jamkami. Hilum je malé, okruhlé, asi 0,5 mm v priemere.

                          Krásny, jedinečný kvet druhu Ferocactus santa-maria

Výskyt: Mexiko, juhozápadné pobrežie kaliforského poloostrova, od Santa Dominga smerom na juh, cez regióna Magdaleny, asi v línii La Paz 10-40 km širokom oceánskom nábrežnom pásme, aj na určitých častiach Isla Magdalena, predovšetkým na jej morských brehoch. Uprednostňujú pieščité, suché planiny (0-10 m). Doprovodnou vegetáciu sú napr. Fouqueria peninsularis, Opuntia pycnacantha, Stenocactus eruca, Pachycereus pringlei atď.

Pestovanie: Nerobí problém, len potrebuje väčšiu časť minerálnych zložiek, hlavne nepraný riečny piesok (50-70 %) alebo triedený jemný štrk. Dobre pestované jedince už zakvitnú keď majú 7-8 rokov, krásne, živožlté kvety sa otvárajú v auguste až septembri. Zo semien množené rastliny sú vitálne a mladé semenáče majú nezviklú namodralú farbu. Počas zimovania musíme sledovať svoje rastliny, lebo sú shopné sa zobudiť koncom februára, začiatkom marca, patria medzi najskôr zobudené rastliny na jar, preto ich potom dáme na svetlé miesto. Nepremiestnené kusy sa môžu potom etiolovať, nenormálne sa predĺžiť (deformujú sa).

          Silné, mohutné otŕnenie, výrazné sú hlavne háčkovité str. tŕne, ktoré sú vo vývoji živočervené

Poznámky: Je zvláštne, že prvej polovice 20. storočia hľadali neúspešne stopy po Ferocactus santa-maria, napriek tomu, že najväčšia populácia taxónu rastie na dobre prístupnej oblasti San Carlos. Maďarskí kaktusári ho našli v roku 2008 práve tu. Je tam obrovské množstvo Ferocactus santa-maria, i keď krajina je vyprahlá, pokrytá pieskom a okrem niektorých doprovodných rastlín tam máločo nežije. Sú to druhy Tillandsia, rôzne lišajníky a "plaziacé sa čerti" Stenocereus eruca. Tu žijúce jedince sú v habite veľmi variabilné. Od oceána prichádzajúce vlhké prúdenie vzduchu dá možnosť prežiť niektorým zaujímavým sukulentným formám, asi najzaujímavejšou takou formou je prípad jedného nie endemického druhu, je to dovezený, veľmi agresívny, invázivny druh Mesembryanthemum crystallinum.

     Podľa Lindsaya exempláre tohto taxónu žijú na svahoch hôr (asi mal na mysli populáciu na ostrove Magdalena), predsa podľa hore uvedeného ich typickou lokalitou je San Carlos. Manželia Wolfoví navštívili Roseom, poprípade Lindsayom udané lokalitá na pôvodnom stanovišti druhu na Isla Magdalena pri zátoke Santa Maria, ale po dlhom hľadaní našli len jeden veľmi poškodený kus.

 

            Počas zimných mesiacoch nasadené puky a žlté obvajčité plody so zbytkami kvetov na druhu

                               Ferocactus santa-maria RIF 44.37, San Carlos, Baja California.

Pripomienky: Je to nápadný druh, pri rozumnom pestovaní len pomalu naberá na veľkosti, napriek tomu ochotne kvitne. Kvety sa objavia aj počas zimovania, hlavne, keď rastliny majú dostatok svetla, môže kvitnúť ale aj počas letných mesiacoch. Poznáme jednotlivcov pomarančovými kvetmi, ktoré sú ešte príťažlivejšie ako na žlto kvitnúce rastliny. Plody sa dozrievajú až po roku alebo ešte dlhšie. Niektoré exempláre sú samoopelivé, ale musíme umelo opeliť otvorené kvety vlastným peľom. Semená klíčia dobre, a dlho si uchovajú svoju klíčivosť.