Gymnocactus begunii (Web.) Backeberg, Cact. S. J. (US), XXIII: 5, 151., 1951

Gymnocactus begunii (Web.) Backeberg, Cact. S. J. (US), XXIII: 5, 151., 1951

Synonymá: Echinocactus beguinii Weber, in K. Schumann, Gesamtbschrbg., 442., 1898, Mammillaria beguinii F. A. C. Weber ex K. Schumann, Neolloydia beguinii (Web.) Br. et R., Bull. Torr. Bot. Club, 49: 252, 1922, Neolloydia gautii L. Benson, Cact. Succ. J. (US), 1974(46)2: 80, Thelocactus beguinii N. P. Taylor, Bradleya, 1983(1): 113, as "nom. nov.", Turbinicarpus gautii (L. Benson) A. D. Zimmermann, Bradleya, 1991(9):91, Echinomastus gautii (L. D. Benson) A. Mosco et C. Zanovello, Bradleya, 1997(15):81, Turbinicarpus beguinii (N. P. Taylor) A. Mosco et Zanovello, Bradleya, 1997(15): 81, Pediocactus gautii (l. D. Benson) J. J. Halda, Acta Mus. Richnov. Sect. Nat., 1998(5)1: 19, Turbinicarpus mandragora subsp. begunii (N. P. Taylor) J. M. Luethy, Kakt. und and. Sukk., 1999(50)11:279, Neolloydia glassii A. B. Doweld, Cactaceae Syst. Initiatives, 2000(9): 20, nom. nov., Rapicactus beguinii (N. P. Taylor) J. Luethy, Cactus et Co., 2003(7)1: 4-43., Turbinicarpus beguinii (A. Weber ex K. Schumann) John et Říha subsp. hankeanus J. J. Halda, L. Horáček et M. Malina, Acta Musei Richn., Sect. Nat., 2003(10)2: 158-159, Sclerocactus erectocentrus (Coulter) Taylor, in CITES Checklist 1999,

Prekl. názvu: beguinii = M. L. Chanoine Beguin, Brignoles, Francúzko, robil kríženie v rode Astrophytum.

Variety a formy: Uznané sú dve variety, var. senilis (Hort.), var. smithii (Muehlpfrdt.) Backeberg.

 

Popis: Stonka jednoduchá, guľovitá, neskôr predĺžená, modrozelená, do 150 mm výšky a do 80 mm priemeru. Rebrá sú rozdelené na hrboly ich špirálový pomer je 13:21. Areoly sú v počiatku s bohatou bielou plsťou. Počet okrajových trňov je 12 kusov, sú 17 mm dlhé alebo kratšie, sklovitobiele, stredový tŕň je asi 30 mm dlhý, tmavohnedej alebo čiernej farby. Kvet je 35 mm dlhý ružovej alebo fialovej farby, okvetné listky niekedy majú hnedastý stredový pás.

 

Výskyt: Mexiko (Coahuila, Zacatecas),

Pestovanie: Pochádza z oblastí, kde sú suchšie stanoviská a podľa týchto poznatkov rastliny, ktoré pestujeme na vlastných koreňoch, potrebujú nárazovú ale výdatnú zálievku, asi 3-4 do roka. Istejšie je ich vrúbľovať na nízke echinopsisy a neskôr ich zapustiť na úroveň substrátu. Kvitnú pravidelne a ani tvorba semeníka nie je výnimočným javom. Semená klíčia spoľahlivo, ale semenáče by sme mali navrúbľovať na pereskiopsis. V zime teploty okolo 10-12 stupňov Celzia. Napriek tomu, že pochádzajú z teplých krajín, nemajú radi skleníkovú kultúru. Najlepšie je ich pestovať v polykarbonátovníku, otvorenom fóliovníku alebo volnou kultúrou.

Poznámky: Druh prešiel dlhú cestu medzi rodmi, ako je to vidno aj v rubrike "Synonymá". Tieto pravidelné posuny ale nie sú podložené dôležitými faktami, argumentmi, skôr je to len prestížnou otázkou autorov. Najhorším riešením je pohľad CITESu, kde je tento druh zaradený ako synonymum pre Sclerocactus erectocentrus, tento taxón ani väčšina autorov neuzná! Pre Gymnocactus begunii je jedno, kde je zaradený, dôležité je, že je to veľmi krásny druh a zaslúžil by väčšie rozšírenie.