Islaya brevicylindrica Rauh & Backeberg, in Backeberg et Knuth, Kaktus-ABC, 258, 1935

Popis: Stonka guľovitá alebo mierne valcovitá, v priemere 50-70 mm a asi 100 mm vysoká, počet rebier je 18-25. Areoly sú od seba asi na 15 mm, na začiatku sú vlnité, ktorá sa na temeni môže byť veľmi hustá, staršie areoly sú holé. Počet okrajových tŕňov je 10-15 kusov, sú tenké, pichľavé, 10-20 mm dlhé, v hornej častí areoly sú kratšie, spodné sú najdlhšie, ich farba je bielá s tmavším špicom, neskôr všetky sú bielé, potom sivé. Stredných tŕňov je 2-4, sú silnejšie ako ok.tŕ. V počiatku sú tmavé, postupne vyblednú, na najstaších areolách majú rovnakú farbu ako ok. tŕ. Charateristické je aj uloženie str. třňov v areoly, dva najdlhšie sú v strede a mierne odstávajú od rastliny, dva horné, pokiaľ sú prítomné, sa smerujú nahor, ako kozie rohy. Kvet je asi 20-25 mm dlhý, kanárikovožltý. Plod načervenalý, po zrení sa predlží a na konci plodu je zbytok okvetných lístrkov. Semená čierne a lesklé.

Výskyt: Peru, niekde v okolí mesta Mollendo.

Pestovanie: Všetky islaye sú veľmi citlivé rastliny. V ich domovine prší veľmi málo a preto aj v kultúrach obmedzíme počet zálievok, aby korene neboli  stále vlhku. Najlepšie je ich navrúbľovať na trvanlivé podložky, ako sú napr. Eriocereus jusbertii alebo Trichocereus pasacana. Ako dočasné podložky nám môžu robiť dobrú službu aj echinopsisy. Vrúbľované exempláre kvitnú bohatšie, ale rastliny strácajú svoj typický vzhľad a idú do výšky. Časom ich môžeme zrezať a takto sa nám vzniknú matečné rastliny. Pokiaľ sa rozhodneme ich pestovať na vlastných korieňkoch a stratia si korene, rastliny zakoreňujeme v suchom piesku. Čerstvé semená klíčia dobre ale časť semenáčov  sa doporučuje navrúbľovať, aby sme mali istotu, že aspoň čiastka klíčencov prežije prvé úskalia.

Pripomienky: Rod vytvoril Backeberg. Po taxonómickej stránke je rod málo preskúmaný, a veľa jeho druhov, variet a foriem budú prehodnotené a väčšinu názvov budú považovať za synonymá. Kattermann rod Islaya preradil do "zberného" rodu Eriosyce, a uznáva len jeden druh Islaya islayansis. Priznal sa ale, že oblasti, kde rastú islaye nikdy nepreskúmal. Taktiež Ritter a ďalší autori sa pokúšali o niektoré klasifikačné zmeny. Takže existencia jedného druhu je neistá.

Poznámky: Každý, kto pestuje zástupcov tohto rodu potvrdí, že je to veľmi plastický rod, a nakoľko sa v kultúrach ľahko zhybridizujú, čisté línie prakticky nemáme. Občas sa objavia nejaké semienka z prírody, ale nemôžeme mať istotu, že nám klíčia práve rastliny z daného taxóna, ktoréý sme si vysiali, lebo ani zberatelia nemajú prehľad o rozšírenie druhov. Väčšie, dobre pestované rastliny sú veľmi ozdobné a upútajú pozornosť návštevníkov. Takéto kusy majú aj vysokú zbierkovú a botanickú hodnotu.