Islaya copiapoides Rauh et Backeberg, Descr. Cact. Nov., 33, 1956

Islaya copiapoides Rauh et Backeberg, Descr. Cact. Nov., 33, 1956

                                            Islaya copiapoides, vzácny, málo pestovaný druh

Synonymá: Islaya islayensis var. copiapoides (Rauh et Backberg) Donald et Rowley, Cact. Succ. J. (GB), 28: 56, 1966, Islaya islayensis (Foerst.) var. copiapoides (Rauh et Backeberg) Ritter, 1958, Neoporteria islayensis var. copiapoides (Rauh et Backeberg) Donald et Rowley, Cac. Succ. J. Gr. Brit, 28: 56, 1966, Islaya islayensis (Foester) Kattermann, Eriosyce, 117. (68), 1994,

Preklad názvu: copiapoides = meno vyjadruje podobnosť s rodom Copiapoa, hlavne s druhom Copiapoa applanata.

Variety a formy: Ritter k tomuto druhu popísal var. chalaensis s menej rebrami a väčšími kvetmi, z pobrežia od Chala (severovýchodne od Ocoňa), ďalej var. pseudomollendensis, s hlbšími zárezmi rebier, väčším počtom stredných trní a väčším počtom lalokov blizny, z pobrežia u Atico (severozápadne od Ocoňa ale bližšie). Kníže ako nomen nudum uvádza var. echinata (KK 137). Semená rastlín, odpovedajúcich typovej variety, ponukol Ritter pod číslom FR 684a, semená var. chalaensis ako FR 128 a var. pseudomollendensis FR 128a. V našich zbierkach sa tieto rastliny len veľmi málo líšia a o oprávnenosti týchto variet bude treba rozhodnúť podľa ďalších štúdií v teréne.

     

  Islaya copiapoides, asi 10 ročná rastlina, už je kvetuschopná          Islaya copiapoides s kvetom

Popis: Stonka plocho guľovitá alebo guľovitá, sivozelená, asi 80 mm široká a 100 mm vysoká, odnožujúca, vlna na temeni svetlo hnedá, rebier 17-22, s až 10 mm vysokými hrbolkami. Tŕne načervenalé, na temeni čierno fialové, sivujúce, okrajových tŕní 8-13, asi 5-7 mm dlhé, tenko šídlivité, s tmavými špičkami, stredové tŕne 1-2, až 15 mm dlhé, silnejšie ako okrajové. Kvety malé, žlté, asi 15 mm dlhé a asi 12 mm široké, nitky 4-6 mm dlhé, prašníky žlté, čnelka zelenožltá, 7 žltobielych lalokov blizny. Plod karmínový, dutý, až 30 mm dlhý, Semená matne čierne, asi 1,4x0,7x1,0 mm veľké.

       

             Islaya copiapoides, typický jedinec, premnožená arolová vata je dôkazom kvetuschopnosti

Výskyt: Rastlinu našiel Ritter v roku 1953 u Chala a Rauh v roku 1654 na probrežie u Ocoňa a Camana (asi uprostred medzi mestami Lima a Arica). Tu zbierali taktiež Karel Kníže (KK 349) a ďalší. Z tejto oblasti je uvedené ešte niekoľko ďalších druhových mien rastlín, ich oprávnenosť je nejasná. Ako väčšina druhu rodu Islaya aj Islaya copiapoides sa vyskytuje len v pobrežnom pásme a hlboko do vnútrozemia nezasahuje.

      

                        Islaya copiapoides, mladá rastlina                     Islaya copiapoides var. echinata KK 137

Pestovanie: Islaje sa pestujú trošku horšie ako väčšina kaktusov. S ohľadom na svôj pôvod (mimoriadne suchá a horúca klíma) vyžaduje zvlášť priepustný piesočnatý substrát a veľmi obmedzenú zálievku. V domovine údajne rozprestierajú korene tesne pod pvrchom pôdy, odkiaľ čerpajú vláhu z hmly. Tieto podmienky u nás nie je možné napodobniť. Preto sa s islajami stretneme v zbierkach len málokedy. Najlepšie im v lete vyhovuje vdušný skleník. Navrúbľované rastú aj kvitnú lepšie, avšak rastú stĺpovite a ani vrúbľované nežijú dlho, po niekoľkých rokoch je možné doporučiť prevrúbľovať hornú polovinu vrúbľa na novú podložku. Semená klíčia vo zvyčajných podmienkach dobre, sú často ponúkané, semenáčky sú ale chúlostivé na zálievku a tak je ich lepšie už ako malé, navrúbľovať.

     

                          Islaya copiapoides v prírode, Ocoňa, Arequipa, Peru, 314 m nad morom
Poznámky: Rod Islaya je zatiaľ nedostatočne preskúmaná. Toto pripustí aj Kattermann (1994), ktorý prezkúmal len náleziská na južnom okraji výskytu. Taxinomická a tým aj nomenklatorická neistota u týchto rastlín doposiaľ trvá. Backebergov údaj o načervenalých tŕňoch pre väčšinu rastlín v našich zbierkach neplatí, spravidla sú rôznych odstieňoch sivej. Územie medzi Chala a Camana na juhu Peru navštívil v päťdesiatých rokoch Rauh a popísal odtiaľ spolu s Backebergom päť druhov: Islaya paucispina, paucispinosa, grandiflorens, copiapoides a mollendensis. Podľa Ritterovho názoru ide skôr o jeden druh s niekoľkými varietami. Pre presnejšie posúdenie by bol nutný podrobný prieskum nálezíšť, ale krajina je tu nepriepustná a málo navštevovaná, rastlín je na lokalitách málo a ťažko sa hladajú, takže presnejšie klasifikácie je otázkou budúcnosti.