Lophophora jourdaniana Habermann, Kaktusy 75, 11: 3, 1975.

Popis: Stonka je mäkká, modrozelená, plochoguľovitá, temeno mierne vpadnuté, šírka je asi 70 mm, u základu značne odnožujúca, s repovitým koreňom. Rebrá sú ploché, nízke, v počtre 7-8 kusov, špirálovite stočené, sú rozdelené na málo zretelné bradavky, ktoré sú rozdelené plytkou, priamou ryhou. Areoly sú asi 2-3 mm široké a sú od seba 12-16 mm vzdialené, okruhlé, v mladosti areoly majú 4-8 kusov drobných, pevných trňov ktoré sú 2-3 dlhé, po niekoľkých rokoch odpadnú, staršie areoly nemajú tŕne len husté, namačkané chlpy až 10 mm dlhé, na temeni potom vytvárajú súvislý pokryv. Kvety lievikovité, až 15 mm dlhé a až 20 mm široké, ružovofialové s tmavším stredovým pásikom. Plod je kyjovitý, holý, 15-20 mm dlhý a 4 mm široký, načervenalý. Semená sú oválne, asi 1,5 mm dlhé a 1,2 mm široké, s pomerne širokým bazálnym hilom, testa je hrbolovitá.

Výskyt: Nálezisko druhu Lophophora jourdaniana nie je známe ani do dnešného dňa. Ten, kto už bol v Mexiku vie, že kaktusové oblasti ešte nie sú dokonale preskúmané a ani rozšírenie rodu Lophophora nie je zmapované. Z toho vyplýva, že zatiaľ nemôžeme tento druh viesť  v prírode ako už neexistujúci druh.

Pestovanie: Druh je v zbierkach dobre zastúpený, napriek tomu, že nie je samosprašný a opelené plody obsahujú málo semien. Na strane druhej ale tvorí veľké množstvo dcerských odnoží, ktoré sa buď navrúbľujú, alebo zakorenia. Navrúbľované kusy odnožujú ešte viac ale aj majú viac kvetov. Rastliny vytvárajú mohutný repovitý koreň, preto ich pestujeme v priepustnom substráte s minimálnym obsahom organických častí. Takto chránime koreňový systém pred rizikom hniloby. Majú radi plné slnko, ale na jar ich k tomu privykáme postupne, inak sa môžu popáliť. V uzatvorerenom priestore sa môžu doslovne uvariť. Ako aj ostatné lofofory sú veľmi citlivé na červené pavúčiky, ktoré sa prejavia sivým alebo hnednúcim povlakom na pokožke. Prezimijeme pri teplotách okolo 10 stupňov Celzia.

Poznámky: Prvé poznámky o mene Anhalonium jourdanianum pochádzajú z konca 19.-ho storočia, ale informácie sú nedostatočné, nevieme či v tom období mali na mysli práve tieto rastliny, ktoré poznáme teraz. Pravdepodobne asi nie. Dnešnú klasifikáciu druhu ani nemôžeme ignorovať, lebo rastliny existujú, napriek tomu, že nepoznáme ich výskyt v prírode. Nemôžeme vylúčiť ani úvahy o tom, že je to hybrid, i keď podľa Habermanna sa nedajú kvety opeliť iným druhom z lofofór, čo potvrdzuje opak úvahy. Do doby ďalších poznatkocv by sme mali brať vážne označenie jourdaniana, i keď nie na úrovni "dobrého" druhu. Veľmi dôležitým morfologickým znakom je prítomnosť jemných sklovitých tŕňov na mladých areolách, tento jav je v rámci rodu ojedinelým znakom. Predný odborník na rod Lophophora, Rudy Grym ale tvrdí, že existujú poznatky o tom, že je možné vytvoriť hybridy lofofór so zástupcami inými kaktusovitými rodmi. Chemický rozbor Lophophora jourdaniana a Lophophora williamsii je rovnaký. Ďalej, že Lophophora jourdaniana má na sebe znaky hybridov, udrží dlho tŕne a má obmedzenú reprodukčnú schopnosť (dáva málo semien).

Pripomienky: Krásny, dobre prosperujúci druh. Údajne kvety opeľené s peľom Epithelantha micromeris, sa premenia na plod so semienkami, ktoré sú klíčivé.