Synonymá: Ariocarpus denegrii (Frič) W. T. Marshall, Cact. Succ. J. (US), 18: 56, 1946, Strombocactus denegrii (Frič) Rowley, Repr. Pl. Succ., 23: 9, 1974
Prekl. názvu: Obregonia = mexický prezident Alvaro Obregon, (prezidentské obdobie 1920-1924), denegrii = minister poľnohospodárstva v tom istom období, Denegri.
Variety a formy: Je to dosť štabilný taxón, vykazuje len minimálnu variabilitu.
Popis: Stonka jednoduchá, zelenej až zelenohnedej farby, plochoguľovitá s plochým temeňom, ktoré je zarastené s bielavou alebo žltavou vlnou, do 250 mm v priemere. Rebrá sú nahradené špirálovite usporiadanými hladkými bradavkami, ktoré sú na hornej strane zaoblené a sú bez brázd. Areoly sú na špici bradaviek, obsahujú 3-4 pružné tŕne sivej až čiernej farby, 5-15 mm dlhé. Kvety sa objavujú na najmladších častiach rastliny, sú 10-25 mm široké a 20-25 mm dlhé, biele. Plod je belavý až hnedý, hladký, v zralosti vysýcha, kyjákovitý. Semená čierne, hruškovitého tvaru s bradavčitým povrchom, 1-1,4 mm dlhé a 0,7-1 mm široké.
Výskyt: Obregonia denegrii je endemitom juhovýchonej časti mexického štátu Tamaulipas, v Jaumavskom údoli. V severnej časti údolia našiel prvé rastliny v spločnosti M. Castaňeda A. V. Frič v roku 1923. Presný údaj o lokalite nebol udaný, aby utajil výskyt rastlín.
Pestovanie: Pestovanie obregón naráža na rovnaké úskalia ako pestovanie ariokarpusov. Keď chceme mať istotu, musíme ich navrúbľovať, najlepšou podložkou je hybridný echinopsis. Pravokorenné exempláre polievame veľmi opatrne a používajme priepustný minerálný substrát. Výsevy nerobia problém, treba však zachovať šterilitu zeminy a ošetriť semená veľmi dobre. Pokiaľ ich pestujeme na vlastných koreňoch, je potrebné si vytvoriť líniu viacerých generácii, aby sme mali vždy dosť rastlín na množenie.
Poznámky: Nález Obregonia denegrii je naväčším objavom A. V. Friča, on sám sa o tom takto vyjadril: "její objevení na mé poslední cestě Mexikem je největším vědeckým triumfem mé vědecké činnosti ... rod Obregonia tvoří přechod mezi rody Ariocarpus, Strombocactus a Leuchtenbergia". Frič tento monotypický rod aj samotný druh, popísal v roku 1925. A. Berger v Zeitschrift fuer Sukkulentenkunde 3: 184, 1927-28 doplnil Fričové údaje o latiský popis. Latinský popis v tom období ešte nebol potrebný, takže z nomeklatorickej stránke bol nadbytočný. Autorom rodu a druhu je teda sám Frič. Občas názov je chybne uvedené s autormi Frič et Berger, Frič ex Berger, alebo len Berger.
Monotipický rod Obregonia má svoje štabilné postavenie vo väčšinom rozdelení v čeľadí Cactaceae. Snahy o vytvorenie nového a predovšetkým jednoduchšieho klasifikačného systému IOS Working Party na premenovanie rodu boli neúspešné, aj snahy o zmene taxonomiského štatútu rodu Obregonia autorov Marshall, Rowley a Halda sa stretli záporným ohlasom.
Obregonia denegrii bol vždy považovaný za vzácny a vysoko cenený kaktus a v roku 1981 bol zaradený do zoznamu mimoriadne ohrozených kaktusov (CITES, Appendix 1). Táto klassifikácia ale je v protiklade s poslednými polnými priezkumami Hernandeza a Barrera z roku 1993, ktorí udávajú na najbohatšej lokalite hustotu dvanásť rastlin na 1 štvorcový meter, munimum je jedna rastlina na štvorcový meter. Tento udáj v reálu predstavuje celkom viac ako 2 miliónov rastlín na ploche 6,5 km štvorcových. Reprodukcia druhu je veľmi dobrá a na náleziskách sa vyskytujú všetky vývojové štádia rastlín, od semenáčov o priemere 1 cm až po veľkosti 25 cm, pre dospelé rastliny.
Obregonie majú veľmi podobné obsahové látky ako ariokarpusy a lofofóry (anhalin) a mexickí domorodci ich volajú "biznaquita de piquitos" alebo "peyote" a používajú ich na liečivé prostredky, údajne proti reumatizmu.
Pripomienky: Sú to veľmi dekoratívne rastliny, ktoré určite majú svoje miesto v zbierkach. V poslednej dobe boli ponúkané s rôznými kaktusármi. Doporučujem ich navrubľovať na Echinopsis a časom ich zapustiť do zeminy a potom vyzerajú ako pravokorenné.