Pelecyphora asseliformis Ehrenberg, Bot. Z., 1 : 737, 1843.

Pelecyphora asseliformis Ehrenberg, Bot. Z., 1 : 737, 1843.

Synonymá: Mammillaria aselliformis (Ehrenberg) Watson, Cact. Cult., p. 188, 1889, Mammillaria asellifera Monv. ex Weber, Dict. Hort. Boiss., p. 931, 1898, Pelecyphora aselliformis var. concolor Hook. in Curtis´ Bot. Mag., 99 : pl. 6061, 1873,

Prekl. názvu: Druhový názov aselliformis pochádza z latiny, upozorňuje na usporiadanie tŕní, ktoré pripomínajú častého obyvateľa parenísk a skleníkov - suchozemské korýše z radu Isopoda = stejnonožci (po česky svinky, beruška zední)

                                                                 

Variety a formy: Charakteristika tohto kaktusu je natoľko jasná, že ho nemôžeme zameniť žiadnym iným kaktusom. Jeho variabilita je minimálna, len v intenzite farby kvetov môžu byť odchýlky.

Popis: Rastliny jednotlivé alebo trsovité, jednotlivé stonky sú 10-30 mm široké a 20-50 mm vysoké, tmavozelenej farby, guľovité, na temeni sploštelé, Bradavky sú 2-4 mm vysoké, eliptického tvaru, 5-9 mm dlhé a 1-2,5 mm široké, ploché, areoly sú dimorfné. Tŕne sú usporiadané hrebeňovite, bielavé, v starobe hnedavé, ich počet je 8-60 kusov, 0,7-1 mm dlhé. Kvety sú 12-23 mm široké, 12-24 mm vysoké, vonkajšie okvetné listky sú hnedočervené až zelenavé, vnútorné okv. listky sytočervené až fialové. Plod je 5-8 mm dlhý, 4-6 mm široký. Semená červenohnedé, ľadvinkovité, testa typu verrucosum ( s prepadlým stredom buňky), 1,2-1,5X0,8 mm veľké.

                    

Výskyt: 25 km od mesta San Luiz Potosí (San Luiz Potosí, Mexiko). Pôvodná lokalita nebola Fričom udaná, miesto nálezu zámerne skreslil, aby lokalitu nevybrakovali obchodníci s kaktusmi.

Pestovanie: Pri pestovaní potrebuje podobné podmienky, ako rastliny z rodu Ariocarpus. Vyklíčené semenáče je potrebné navrúbľovať na trvdú podložku, najlepšie je Eriocereus jusbertii. Navrúbľované exempláre ale dosahujú väčšie rozmery ako na vlastných koreňoch. Pravokorenné semenáče najprv rastú stĺpovite až keď dosiahnu dospelosť začnú rásť aj do šírky. Neskôr však dolnú, tenkú část atrofujú, ktorá potom zmizne. Sice rastie pomaľšie ale uspokojivo. Pokiaľ sa rozhodneme o tento spomanelý, ale prírodzený vývoj rastlín, použijeme výživný, mierne alkalický substrát. Pre zakorenené odnože platia rovnaké podmienky ako pre semenáče.

Poznámky: C. Ehrenberg v roku 1839 v zásielke z Mexika dostal jeden zvláštny kaktus s množstvom sekierkovitými bradavkami a jemnými pektinátnymi tŕňmi. Po niekoľkorýčných pozorovaniach zistil, že je to jedenečný taxón, ktorý nemôže zaradiť ani do jedného známeho rodu. V roku 1843 preto popísal nový druh aj nový rod Pelecyphora. Tento rod nebol ani do dnešného dňa preradený natrvalo do iného rodu. Rod momentálne obsahuje dva druhy, Pelecyphora asseliformis a Pelecyphora strobiliformis (predtým Encephalocarpus), ktoré sa dajú bez problémov odlíšiť od seba. Zaujímavé je srovnávanie príbuznosti rodu Pelecyphora s ostatnými rodmi, podľa typu semien je najblizšie k rode Escobaria, menovite Escobaria hesteri. Od počiatky botanickej existencii rastliny Pelecyphora asseliformis patrí medzi skutočné rarity. Toto potvrdí aj jeho zaradenie do zoznamu taxónov, ohrožených vyhynutím (CITES, dodatok I, 1981).

Pripomienky: