Synonymá: Echinocactus glaucus J. A. Purpus, Monatschr. Kakteenk., 5: 106, 1898, Echinocactus subglaucus Rydberg, Flora of Rocky Mts., p. 580, 1917, Echinocactus whiplei Engelmann et Bigelow var. glaucus J. A. Purpus, Mitt. Deutsch. Dendr. Gesselsch., 1925: 50, 1925, Pediocactus glaucus (J. A. Purpus) Arp, Cact. Succ. J. (US), 44: 221, 1972,
Prekl. názvu: glaucus = sivý, týka sa na farbu pokožky.
Variety a formy: Sclerocactus glaucus je dobrým druhom, značne uniformným a odchýlky vykazuje len vo farbe či intenzite otŕnenia, niekedy tiež vo veľkosti a zafarbenia stonky a kvetov, tieto jedinci, ktoré sa líšia vo vegetačných znakoch, možu byť v kultúre označované ako kultivary alebo miestne formy s polnými číslami.
Jemná purpurová farba kvetu Sclerocactus glaucus
Popis: Stonka je väčšinou jednotlivá alebo niekedy 2-3-hlavá, zelená alebo sivá na povrchu, vajčitá alebo skoro guľovitá, 40-60 mm vysoká a 40-50 mm široká. Počet rebier najčastejšie je 12, špirálovite usporiadané, bradavky asi 9 mm vysoké, 6-9 mm široké, areoly sú kruhovité o priemere asi 3 mm, zhruba 9 mm od seba vzdialene. Rastliny sú silne otŕnené, tŕne skoro zakryjú stonku. Stredové tŕne v počtu 1-3, z nich 1-2 horné (pokiaľ sú vyvinuté) sú sploštelé, úzko oválne na priereze, až 25 mm dlhé a 0,7 mm silné, biele, dolné stredové tŕne svetlé alebo tmavohnedé, nikdy nie sú háčkovité ale trošku zakrivené, niekedy sploštené, až 25 mm dlhé a na základe 1 mm tlsté, ihlicovité. Okrajové tŕne 6-8, farby bielej alebo niektoré hnedej, odstávajúce, najdlhšie sú 20 mm dlhé, na prierezu okolo 0,5 mm silné, skoro okruhlé. Kvety 40-50 mm v priemere, 30-40 mm dlhé, okvetné listy sú levandulovej farby, okraje sú ružové. Nitky tyčiniek zelenovobiele alebo zelené, až 12 mm dlhé, prašníky žlté, pretiahlooválne, 1 mm dlhé, čnelka až 20 mm dlhá, 1,5 mm v priemere, blizna je 12 laločná, laloky 3,5 mm dlhé, štíhle, belavé. Plod je 9-12 mm dlhý a 9 mm široký, pri vrchu s niekoľkými blanitými šupinami súdovitého tvaru, zelený až purpurový. Semená asi 1,5 mm dlhé, 2,5 mm silné, testa je jemne sitovite jamkovaná.
Výskyt: Tento druh vyskytuje na silných kamenitých pôdach, na kopciach a mesiach alebo na okraji púšti, v nadmorských výškach 1200-1800 m v oblasti Navahskej púšti. Centrum rozšírenia je v západnom Colorade (neďaleko Colorado River, Mesa Co., Grand Mesa a Delta Co.) a v priliahnom východnom Utahu (neďaleko Green River).
Pestovanie: Odlišujeme dva výrazne odlišných spôsobov pestovania sklerokaktusov: pravokorenné semenáče alebo zakorenené odnože a vrúbľované rastliny. Väčšina pestovateľov dáva prednosť vrúbľovancom, je menšie riziko uhynutia, rastliny behom niekoľkých rokov dosiahnu kvetuschopnosť a hlavne, neni treba veľkých skúsenosti s opaterou takýchto vrúbľovancov. Semenáče u všetkých sklerokaktusov sú značne veľké, môžu sa navrúbľovať ihneď na pereskiopsis kvôli neskoršiemu rozpestovaniu, na prevrúbľovanie na echinopsis alebo Eriocactus jusbertii či Myrtillocactus geometrizans, ktoré potom môžu byť ako trvalé podložky. Na cereusoch vrúbľovance dospievajú do kvetov behom 3-4 roky a oproti pravokorenným rastlinám dosahujú obrovské rozmery. Pestovanie pravokerenných semenáčov vyžaduje veľké skúsenosti s púštnymi kaktusmi a je každom prípade kultúrou veľmi citlivou na prehmaty pestovateľov. Trvá niekedy aj viac ako 10 rokov, pokiaľ prvé semenáče zakvitnú, keď vôbec tento vek dožijú. Preto medzi pestovateľmi prevláda spôsob pestovania na teplejších podložkách. Kompromisom je pestovanie na zimuvzdorných podložkách, potom rastliny musíme zimovať studenejšie. Ako podložky sú vhodné viac druhov opuncií a echinocereusov. Sclerocactus glaucus ako väčšina sklerokaktusov snesie bez problémov -20 až -30 stupňov Celzia (v prírode až -45 stupňov C.), ale musia byť v absolutnom suchu. Pestovanie, byť aj vrúbľovaných, pod širym nebom naráža u nás na vysokú vzdušnú vlhkosť nášho klímatu a s tým spojené zimné odmäky, ktoré kaktusy vo svojej domovine nepoznajú. Budeme musieť vyskúšať iste ďalšie podložky z druhov, ktoré sú v naších zimiach dostatočne odolné. Z týchto pohľadov je pestovanie sklerokaktusov ešte zďaleka neuzatvorenou kapitolou.