Trichocereus schickendantzii (F. A. C. Weber) Britton et Rose, Cactaceae 2: 144, 1920 (9. 9. 1920.)

Trichocereus schickendantzii (F. A. C. Weber) Britton et Rose, Cactaceae 2: 144, 1920 (9. 9. 1920.)

                                               Trichocereus schickendantzii, vo voľnej kultúre

Synonymá: Cereus schickendantzii F. A. C. Weber in Bois, Dict. Hort. 1: 473, 1896, Echinopsis schickendantzii F. A. C. Weber in Bois, Dict. Hort. 1: 473, 1896,

Prekl. názvu: schickendantzii = Schickendantz, zomrel v roku 1895, učiteľ v Tucuman, Argentína, zberateľ kaktusov.

Variety a formy: Neboli popísané.

      

                                              Trichocereus schickendantzii, obrovský puk

Popis: Stonka štíhla, vzpriamená, kerovitá, jednoduchá alebo najčastejšie tvorí široké zhluky. Odnožovanie je prirodzenou vlastnosťou, s odnožami sa ľahko množí, lebo už na matke si vytvoria vlastný koreňový systém. Tvar je cylindrický až podlhovastý, mäso je veľmi mäkké, 15-75 cm vysoký a 5-7 cm v priemere, tmavo zelený, lesklý. Areoly veľmi blízko od seba, niekedy sú súvislé. Rebrá 14-18, nízke, 5 mm vysoké, trochu vrúbkované. Tŕne žltkasté, pružné, všetky 5-10 mm dlhé. Okrajové tŕne v mladosti 9, staršie areoly obsahujú viac. Stredné tŕne 2-8 (väčšinou 4). Kvety sú nočné, objavujú sa na hornej časti rastliny, široko nálievkovité, bez vône (niekedy ale vonia), 20-22 cm dlhé, biele. Kvetná trubka je s hustými čiernymi chlpmi. Obdobie kvitnitia od jari do skorého leta. Plod je jedlý, má príjemnú chuť.

Výskyt: Severozápadná Argentína (Catamarca, Jujuy, Salta, Tucuma), a v Bolivii (Tarija, Chuquisaca a Santa Cruz) Typová lokalita Tucuman, Argentína, nadmorská výška 1200-3200 metrov nad morom. Druh je nerovnomerne rozložený, ale na niekotorých lokalitách je hojný na vysokých nadmorských výškach v trávnatých porastoch a yungasových lesoch.

      

                          Trichocereus schickendantzii, vnútorné pohľavné orgány obrovského kvetu

Pestovanie: Je to dekoratívny druh, ktorý nemá žiadne mimoriadné požiadavky. Dobre sa mu darí vo voľnej kultúre, ale počas vyšších teplôt treba ho pestovať v tieni a bez vody. Pochádza z vyšších polôh a tento fakt musíme rešpektovať. Počas vegetácie potrebuje dostatok vody, na zloženie zeminy nie je citlivý. V suchom stave je mrazuvzdorný do -10 stupňov Celzia, alebo aj menej. Korene tedy musia byť úplne suchom stave, inak sú citlivé na mrazy. Potrebuje časom širokú misu, lebo s odnožovaním vytvorí široké skupinky. Množenie z odrezkov alebo výsevom. 

Poznámky: Nakoľko je to studenomilná rastlina, často na ňu vrúbľujú zimuvzdorné druhy.