Aloe, symbol života a zdravia. (druhá časť)
Aloe ssp., rastliny sú pestované po celú vegetačnú sezónu vo voľnej kultúre.
Samotná čeľaď Aloaceae bola vyčlenená asi pre 30 rokmi z početnej čeľade Liliaceae, kedy sa ich druhov dalo na základe chemického zloženia a výraznej sukulencie odlíšiť. Aloy sú vytrvalé byliny alebo kríky, polokríky i stromy veľmi dužnatými listami. Kvetenstvo vyrastie na dlhej stopke, je úžlabné a tvorí hrozno. Stopkaté, obojpohlavné kvety sú tvorené zo 6 segmentov, piestik má trojdielny semenník s jednou čnelkou a viacľaločnou bliznou. Plod je trojpúzdrová tobolka s väčším počtom, často okrídlených semien.
Aloe sú xerofytnými rastlinami so špecifickou fyziologickou stavbou, ktorá im umožnuje prežiť v suchých, aridných oblastiach. Sukulencia rastlín dovoluje úspešnú vegetáciu v oblastiach s extrémne nízkym množstvom zrážok. Väčšina aloí vykazuje listovú sukulenciu umožňujúcu úspešne hospodáriť s tekutinami, keď je táto schopnosť umocnená voskom prítomným na povrchu listov. Stomatá (prieduchy pre výmenu plynov) sú umiestnené v nižších úrovniach suprasomatickej jamky (je to útvar, kde sa nachádza stomatum). Režim otvorenia prieduchov je úzko spojený s CAM (crassulacean acid metabolism), pričom prieduchy sú otvorené v noci, kým cez deň sú zatvorené. Cykly otvorenia prieduchov, ich poloha a nižšia hustota i vrstva vosku na vonkajšej strane sú tedy hlavnými faktormi úsporného hospodárenia s plynmi a vodou.
Aloe ferox (vľavo) a Aloe pillansii (vpravo) na prírodných lokalitách v JAR.
Ako som to už v prvej časti uviedol, rod Aloe vyskytuje skoro výhradne na africkom kontinente. Ich druhy nie sú rozložené rovnomerne na celom kontinente. Hlavné centrum rozšírenia je juh Afriky, ostrov Madagaskar, niekoľko ostrovov v Indickom oceáne, východné pobrežie Afriky a časť Arabského polostrova v Ázii i južné, mediteranné oblasti Európy. Stred, západ a sever Afriky je mimo týchto druhov (pochopiteľne tento stav bol platným pred ich rozšírením človekom v týchto končinách). Charakter stanovísk aloí je rovnako pestrý ako ich výzor. Rastliny, ktoré pred tým patrili do rodu Lomatophyllum, preferujú husté porasty, kde sú chránené pred dopadajúcim slnečným žiareniám. Opačný extrém, teda slnkom exponované holé skaly, obývajú Aloe chrysostachys, bussei alebo classenii. Niektoré druhy rastú len pri tesnej blízkosti vodných tokov, napr. Aloe haemanthifolia, cataractarum, tartarensis. Existujú aj také taxony, ktoré rastú tak v podraste akácií či kríkov, ako aj na úplne voľnom priestranstve (Aloe lateritia, secundiflora). Aloe najdeme aj v rôznych nadmorských výškach, od primorskej oblasti (Aloe massawana, kilifiensis, niebuhriana) až po horské pásma s nadmorskými výškami okolo 3500 metrov nad morom (Aloe stuedneri). V prírode aloe rastú v rôznych pôdnych substrátoch, ale u nás nie sú vyberčivé na zloženie zeminy. Niektoré druhy preferujú vyšší obsah vápnika a horčíka (Aloe fouriei, calcairophylla), iné majú radi žulu (Aloe torrei), kremeň (Aloe compressa) alebo sádrovec (Aloe kahinii, breviscapa). Iné rastliny môžeme označiť za fakultatívne halofyly (Aloe massawana, eumassawana), lebo rastú priamo na morskom pobreží.
Aloe cv. Pepa Aloe cv. Snow Flake
Poslednej dobe sa na trhu objavili rôzne hybridné rastliny z rodu Aloe alebo hybridy medzi aloí a inými rodmi (Haworthia, Gasteria, Astroloba, Chortolirion). Hybridné rastliny vzniknú aj v prírode, kde buď zanedlho vyhynú alebo môžu byť aj základom ďalšej populácie, ktorá sa časom štabilizuje a vytvorí nový taxon. V kultúrach hybridy môžu vzniknúť buď špontánne, keď kvety boli opeľené hmyzom alebo cielene, keď záhradník zámerne vyberie dva-tri druhy a ich sprašuje medzi sebou. Semenáče prvej generácie (F1 generácia) sú ešte dosť jednotné a nedajú veľkú možnosť na výber zaujímavých mutácii. Druhá generácia (F2 generácia) sa už štepí, prakticky každý jedinec má osobitný charakter. Z týchto jedincov sú potom vybrané zaujímavé formy alebo farebné odchýlky. Problém je v tom, že takéto jedince sa nedajú ďalej rozmnožovať zo semien. Prakticky sme odkázaný na náhodné odnože. Tento spôsob rozšírenia rastlín je veľmi pomalý, preto vo veľkopestiarniach ich množia in vitro. V tomto prípade stačí zobrať z rastliny pár buniek a potom na živnej pôde (agar agar) v šterilných podmienkach nutia buňky na bujné množenie, časom pridajú nejaké hormony a v skúmavke sa objavia malé rastlinky. Po vytvorení koreňového systému sú skupinky rozdelené a zasadené do substrátu. S týmto spôsobom sú schopní vytvoriť za krátky čas tisíce ba milióny kusov, skoro rovnakých rastlín.
Aloe cv. Chrystmas Carol Aloe cv. Spinosissima
Pri špontánnych, ako aj cielených hybridizácii môžu vzniknúť "necenné" hybridy, ktoré sú len medzitvary druhov, ktoré boli použité na tento účel. Hlavne, keď použité taxóny sú si moc blízko príbuzné dostaneme takéto necharakteristické jedince. Pri plánovaných, cielených hybridizácii záhradník vopred určí, ktoré vlastnosti rastlín chce zmeniť. V dnešnej dobe sme svetkami úžastných výtvorov japonských záhradníkov, ktorí sú schopní svoje sny najprv doslovne nakresliť alebo pomocou počítačovými programmi vyobraziť a potom vybrať vždy tie rodiče (pomocou genetických analíz daných exemplárov), ktoré majú v sebe predpokladané gény na uskutočnenie ich zámerov. Táto práca je nesmierne ťažká, dlhodobá, finančne náročná a potrebuje vhodnú a drahú výbavu, ale, keď sa im podarí vytvoriť mimoriadne krásny exemplár, aj peňazná odmena je k tomu adekvátna. Ako príklad tu uvediem jeden príklad z týchto japonských "umeleckých" výtvorov. Každý pozná kultivar druhu Astrophytum asterias cv. Super Kabuto, na každoročnej výstave v Japonsku sú súťaže o najkrajší exemplár tohto kultivaru, výťazný kus má hodnotu nového osobného automobilu z 1. kategórie!
Je to veľmi krásna a zaujímava téma, ktorá by potrebovala špeciálny článok. Teraz ešte ukážem niekoľko príkladov z úspešných výsledkov aloidných hybridov. Štyri exempláre som aj vo forme fotiek pridal k tomuto článku. Aloe cv. Pepa, je to dieťa druhov Aloe haworthioides a Aloe descoingsii, je to rastlina, u ktorej sú viditeľné hlavné rozlišovacie znaky obidvoch rodičov. Nakoľko sa tento taxon rozširuje medzi pestovateľmi a je množený len z odnoží, nie je až tak rozšírený, ako by to zaslúžil. Aloe cv. Snow Flake a Aloe cv. Chrystmas Carol vznikli v Japonsku, preto s istotou poznáme len jeden z rodičov, Aloe rauhii, lebo japonci neprezrádzajú svoje tajomstvá, aby aj takýmto spôsobom likvidovali konkurenciu. Možná, že do procesu nezaťahovali iné taxóny, len využili genetickú výbavu daného jedinca. Zas, ako príklad spomeniem Astrophytum asterias cv. Super Kabuto, údajne všetky tie nepochopiteľne prekrásne jedince vznikli od základného typu A. asterias. Aloe cv. Spinosissima, charakteristický kultivar, poznáme obidvoch rodičov, ktorých znakov bezpochybne nesie na sebe. Sú to Aloe arborescens a Aloe humilis, taktiež sa rozširuje len medzi amatérmi z odrezkov, ktorých má na sebe vždy dosť.
.jpg)
Aloe vera, asi dvojročná odnož Aloe vera, dospelý jedinec
Nedá mi to pokoja! Mám dojem, aj moje spozorovania mi to potvrdili, že veľmi známa a rozšírená Aloe vera je z hybridného pôvodu. V prírode ju nikdy nenašli, len v oblastiach, kde ju vysadil človek. Pravdepodobné rodičia budú Aloe arborescens a Aloe africana, znaky z týchto rodičov sú zrejmé každému, kto pozná a videl živé rastliny týchto druhov. Mám viac väčšich kusov, ktoré mi pravidelne kvitnú, ale sa mi ešte nepodarilo získať semená, ani som nepočul, že by volakto videl semená alebo semenáče. Aj malé sadenice majú dostatok odnoží, ktoré už majú vlastné korene. Ďalším dôkazom je fakt, že všetky rastliny Aloe vera sú akoby "jednu matku mali", len mladé odnože sú trošku odlišné od veľkých rastlín, majú na listoch bledozelené fľaky, ktoré na dospelých jedincoch chýbajú. Táto skutočnosť viedla niektorých autorov na to, aby taxon rozdelili na dva typy. Asi nepoznajú slovo, trpezlivosť! Keď sa potvrdí hypotéza, že rastliny sú prírodné (umelé?) hybridy, potom by sa podľa správnosti mali volať Aloe cv. Vera, s veľkým V, ako to vidíme na krabiciach výrobkov z tejto rastliny (Aloe Vera)
Aloe africana Aloe arborescens
Ešte uvádzam niekoľko názvov popísaných medzirodových hybridov:
x Algastoloba D. M. Cumming - Aloe x Astroloba x Gasteria
x Alolirion G. D. Rowley - Aloe x Chortolirion
x Aloloba G. D. Rowley - Aloe x Astroloba
x Alworthia G. D. Rowley - Aloe x Haworthia
x Bayerara D. M. Cumming - Aloe x Gasteria x Haworthia
x Gasteraloe Guillaumin - Aloe x Gasteria
plantáž rastliny Aloe vera, tisíce kvetov ani jeden plod!
Konec druhej časti. Pokračovanie v tretej časti (aktívne látky aloy a botanické rozdelenie rodu).