Aloe, symbol života a zdravia. (tretia časť)
Aloe peglerae v domovine, v suchom období sa listy zohnú smerom k vrcholu, takto si chráni vegetačný stred
Jednoznačne aloy sú využité hlavne medicínsko-farmakologicky. O aloách a ich použití už bolo spomenuté v gréckom herbáre Pedaniosa Dioscoridesa, ktorý bol základom latinského De Materica Medica. Tieto diela boli uznávaným botanikom základom od prvého až do osemnásteho storočia n. l. Najdeme tu aj formálny základ pre vytvorenie pomenovania prvej aloy - Aloe perfoliata var. vera Linneaus (1753).
Mnoho druhov aloí sú v súčastnosti z komerčných dôvodov vysadených na plantážiach, ako napr. Aloe vera, Aloe secundiflora, Aloe ferox, Aloe perryi atď. Okrem farmakologického a kosmetického využitiu, niektoré aloy majú aj iné praktické účinky. Niektoré jej druhy sú silne jedovaté. Najznámejšia je z nich koňská Aloe ballyi, obsahuje alkaloid conicein, ktorý charakteristicky zapácha a preto ju domorodci označili ako "krysia aloe". Sú literárne doložené prípady intoxikácie či úmrtia savcov po použití listov alebo extrátu z listu Aloe ballyi, Aloe elata, Aloe ortholopha, Aloe ruspoliana alebo Aloe buettneri. Korene Aloe maculata (saponaria) boli domorodcami po dlhé roky používané na výrobu mydla a taktiež pre prípravu zmesí na vyčíňovania koží. Suchá šťava Aloe megalacantha a Aloe confusa slúžila na výrobu atramentu a na farbenie tkanín. Suché a rozdrvené listy Aloe marlothii či Aloe ferox boli zložkou šňupacích tabakov. Z čerstvých listov Aloe ferox vyrábali džem. Kvety viac druhov aloí boli domorodcami konzumované, ako napr. Aloe minima, Aloe kraussii, Aloe macrocarpa alebo Aloe zebrina.
Aloe ferox, odrezávanie listov z kmeňa a ich sušenie pred dopravou a spracovaním.
Použitie aloí alebo ich gélov pre liečebné účely preukazateľne sahajú az do staroveku. Už egyptské královny Nefertiti a Kleopatra používali kozmetické prípravky vyrobené z aloí. Za dôb Alexandra Veľkého sa listy používali na hojenie rán vojakov. Lekári Aulus Cornel Celsius alebo Claudius Galenus používali aloe na liečenie a podrobný popis použitia nájdeme v diele Pedaniosa Dioscorodesa. V diele z prvého storočia nášho letopočtu, De Materia medica, autor popisuje použitie aloe pri liečbe zanetených rán, vredov, zánetov, vypadávanie vlasov, hemeroidoch alebo afte. Súhrnne základné preukazovateľné účinky šťáv z aloí sú tieto: laxativné, antipsoriatické, antikancerogenné, antibakteriálne, antivirotické, amunomodulačné, antidiabetické, protizánetové a obecne hojenie rán.
Hrudy, uvarená a vysušená štáva aloí Liečivá z druhu Aloe ferox
Nemám v úmyslu rozpísať chemický rozbor rodu Aloe, lebo by poznatky zaplnili niekoľko kníh, ani nie je mojim cieľom zasahovať do vecí, ktorým ani ja nerozumiem. Radšej budem písať o veciach, ktoré mám overené na vlastnom organizme a vlastných poznatkoch blahodarných účinkov týchto rastlín. Najrozšírenejším a najznámejším druhom je Aloe arborescens, jej latinský názov druhu znamená arborescens = stromovitá, ale všeobecne jej hovoria, aloa liečivá alebo lekárska. Obsah látok, ktoré jej chránia pred bylinožravcami, sú úžitočné aj pre ľuďský organizmus. Jej šťávu môžeme použiť vonkajškovo k ošetreniu rôznych kožných problémov, začínajúc popáleninami a opareninami cez rôzne poranení až po ekzémy. Všetko sa po ošetrení rýchle hojí. Stači odrezať kúsok listu a dužinou natrieť poškodené miesto. Opakujeme tak dlho, až sa pokožka celkom zahojí, čo je maximálne jeden týždeň. Látky, ktoré sú v aloách sú viackrat účinnejšie, ako to má náš domáci skorocel.
Rozkvitnutá stromovitá Aloe arborescens, vysadená v parku ako ozdobná ratlina.
V podobe výluhov sa dá aloe použiť aj vnútorne, keď pôsobí predovšetkým pri rôznych zaživacích problémoch. Ako sa napr. zbaviť žaludečných vredov alebo rôznych katarov? Odrežeme 300 gramov listov z aloy liečivej, umyjeme ich, rozmelieme alebo rozmixujeme, v sklenej nádobe zmes zalejeme 700 ml kvalitným červeným vínom, pridáme 100 ml čistého alkoholu aleb 200 ml iného alkoholu, napr. vodky, a 500 gramov medu. Pomiešame a ponecháme v chládku 14 dní macerovať. Po uplynutí tejto doby roztok prefiltrujeme, prelejeme do fliaš, uložíme do chladničky a každé ráno na lačno užívame jednu polievkovú lyžičku maceráta. Po využívaní celej dávky si dáme najmenej 6 mesiacov prestávku, až potom môžeme pokračovať v kúre. Práve preto ich nemôžeme považovať za zázračné rastliny, aj oni obsahujú negatívne látky, ktoré po čase môžu nám spôsobiť ťažkosti. 6 mesačná pauza stačí na to, aby sa náš organizmus zbavil negatívnych látok. Nie sú to zázračné rastliny, len kúzelné, lebo nás dokážu očariť svojími pozitývami. Niektorí liečitelia, ako aj odborní lekári doporučujú aj iné druhy, ktoré sa mierne líšia obsahom účinných látok. Neraz som počul aj takéto doporučenie pri výrobe tohto maceráta: listy musia byť minimálne 3 roky staré a rastlina nesmia byť zalievané 3-5 dní pred odobraním listov. Nato, aby sa menila percento vody v listoch, rastlina by nemala dostať vodu aspoň mesiac a viac. Vek listov je ďalšou zbytočnou starosťou. Ako už to bolo spomenuté, látky v rastline slúžia na to, aby ochránili ju proti bylinožravcom. Veď, dobre vieme, na každej rastline sú najchutnejšie práve tie najčerstvejšie listy, v prírode zvieratá nežerú ani mladé ani staré časti aloy. V praxi to znamená, že každá časť rastliny obsahuje odpudzovacie látky, ktoré sú silne horké, teda sa stali nepouživateľným pre bylinožravcov.
