Úvodná stránka > Haworthia, nežná kráska.

Haworthia, nežná kráska.

29.11.2015 16:11

Haworthia maughanii, veľmi zvláštna rastlina, patrí medzi vzácnosti

Synonymá: Haworthia Duval, Pl. Succ. Hort. Alenc, 7 (1809), Apicra Wild., Mag. Neuesten Eutdeck. Gesammten Naturk. Ges Naturf. Freunde Berlín, 5: 167, 1811, Catevala Medik., Theodora 67 (1786), Haworthiopsis G. D. Rowley, Alsterworthia Int., Special Issue 10: 4, 2013, Kumaria Raf., Autik. Bot. 137, 1840, Tulista Raf., Autik. Bot. 137, 1840,

Domovina haworcií je Južná- alebo Juhozápadná-Afrika, sú to viacročné sukulentné rastliny. Rodový názov majú po Angličana Adriana Hardyho Hawortha, botanika, ktorý sa zaoberal s týmito rastlinami a previedol znamenitú prácu. Väčšina druhov nemá stopku, rastú ako prízemné ružice, ktorých tvoria voľne prisadlé tučné listy. Šťavnaté listy sú veľmi predĺžené alebo rozšírené a väčšinou sa skončia v špici, ich farba je zelená. Pozdĺž listov sú spravidla biele šupinky, ktoré sú pravidelne alebo nepravidelne rozsýpané na povrchu listov, niekedy pripomínajú koraly. Niektoré druhy majú na listoch rôzne kanáliky, hrboli alebo sú celkom hladké. Listy s hladkým povrchom majú neraz priesvitné okná, ktoré si hlavne zbadáme, keď rastlinu otočíme proti svetlu. Druhy s okienkami sú v prírode neraz zasýpané s pieskom a v takomto prípade priesvitné okienka majú skvelú možnosť prepustiť aj malé množstvo priameho svetla. Kvety majú malé, skoro2 každý druh má ich rovnaké, biele, bielo zelené až slabo ružové, tvarom pripomínajúc miniatúrnych kvetov ľalií. Kvety sa objavujú na dlhej stopke postupne po jednom. Plod je tobolka, ktorá po znalosti praská na tri časti. Semená sú dosť veľké, čierne a postupne sa uvoľňujú z tobolky, ľahko sa vysýpajú, preto tobolky musíme ešte pred dokonalým dozretím odobrať.

Kvety haworcií, 1.-2. obraz Haworthia cymbiformis a 3. obraz Haworthia marumiana var. batesiana

Rastliny v rode Haworthia sú ľahko pestovateľné, vysoko ozdobné druhy, ktoré sa tešia popularite už od ich objavenia. Ich prednosťou je aj ich malá stonka, nevyberajú si v zemine, rastú dobre vo všetkých zmesí, len musia byť priepustné, lebo pri dlhotrvajúcom premokrením strácajú svoje korienky. Strata koreňov ešte neznamená konec rastliny, lebo po vyschnutí substrátu sa zakrátko objavia nové čakacie korienky. Doporučuje sa ich pestovať v tieni alebo polotieni. Moje skúsenosti ale hovoria, že ich dokonca musíme pestovať na plnom slnku, aby stonka, listy boli zavalitejšie, a aby farba pokožky bola asi tak sýta, ako to majú rastliny v prírode. Takto pestované rastliny nám vydržia "všetko" a vzhľadovo sú omnoho krajšie. Dostatok alebo nedostatok svetla si môžeme skontrolovať aj na kvetnom stopke, keď puky a kvety sú veľmi blízko sebe, majú dosť svetla, keď tieto, tzv. internódia sú ďaleko od seba, rastliny majú nedostatok svetla.

Haworthia cymbiformis var. obtusa Haworthia cymbiformis

Môžeme ich pestovať, ako izbové rastliny, ale podľa možnosti aj tu im doprajeme čím viac svetla. Počas vegetácie polievame pravidelne, v praxi to znamená, mokrú zem nepolejeme, suchu môžeme dôkladne. Vždy musí byť určitý časový rozdiel medzi zálievkami. Neriadime sa podľa dátumu, ale podľa potreby. Množenie je jednoduché, stačí odlomiť dozretú odnož, ktorá sa tvorí pri základe materskej rastliny, ktorú necháme pár dni na teplom a suchom mieste, aby sa vzniknuté rany mali čas zahojiť. Potom rastlinku pestujeme ako ostatné dospelé. Možno ich aj vysievať, ale u nás vzniknuté semená určite sú z hybridného pôvodu, lebo kvety opeľuje hmyz alebo vietor. Neraz sa stane, že takéto, náhodné hybridy sú krajšie ako materské rastliny. Aby si zachovali takto vzniknuté hybridy svoje typické znaky, jediná možnosť množenia je vegetatívna. Popísané bolo niekoľko sto taxónov, ktoré dnes sú väčšinou brané ako synonymá. Z praxe ale viem, že sa takými synonymami môžu schovať zaujímavé formy, ktoré sa potom stratia, lebo ich domiešajú k nominantnej forme. Z uznaných asi 70 druhov a ešte k tomu pridelených poddruhov, variet, foriem a kultivarov, máme neohraničenú možnosť výberu do našich kolekcií. V našich zbierkach sú dobre zastúpené a záujemca si vždy nájde typ podľa svojho gusta.

Haworthia pumila, drobné listové výrastky sú biele a pripomínajú korálky

Hybridy môžu zvyknúť spontánne alebo aj cielene. Hlavne poslednej dobe Japonci vytvorili neskutočne obrovské množstvo týchto hybridov. Tie najnovšie horúce novinky ale sú veľmi drahé, časom sa dostanú aj k nám a potom sú lacnejšie. Krásne hybridy vzniknú, keď medzi sebou sprašujeme druh Haworthia pumila s inou haworciou a pod. Aj v laboratóriách vzniknú náhodné, nečakané formy, ktoré sú potom označené s názvami, neraz sú to len názvami fantázie, menami osôb alebo podľa charakteristického znaku kríženca.

Haworthia attenuata x Haworthia pumila Haworthia comptoniana x Haworthia maughanii

Haworthia cv. David Grigsby Haworthia cv. Green Candy

Haworthia cv. Silver Bug Haworthia limifolia x Haworthia kaethii

Haworthia mutica x Haworthia otzenii Haworthia pumila cv. Donut

Haworthia splendens hybrid Haworthia truncata x Haworthia scabrispina

Haworthia pygmaea hybrid Haworthia cv. Kegani

Pochopiteľne okrem hybridov vzniknú aj rôzne mutácie a panašované rastliny. S kristátnou formou z rodu Haworthia som sa ešte nestretol. Dôvod si neviem vysvetliť, prečo rastliny túto vlasnosť postrádajú, veď u ďalších sukulentných druhov je to normálny jav.