Coryphantha, guľovité kaktusy s veľkými kvetmi.
V pozadí, rozkvitnuté koryfanty. Koryfanty s plodmi vo fóliovníku.
Ilustračné fotky rodu Coryphantha vo FOTOGALÉRII.
Je to charakteristický a významný veľkorod, pozostávajúce z vyše šestdesiatich druhov a ďalších početných variet. Sú to krásne bradavkovité kaktusy, veľmi rozmanité vo vzraste i otŕnení. Vynikajú najmä kvetenstvom. Systematicky predstavujú posledný vývinový stupeň k mamiláriám, kedže kvitnú z úpätia bradaviek a nie z areol. Ich mäkké bobuľovité plody sa vyvíjajú dlho v tele rastliny a sú vytláčané dlho po odkvitnutí (neraz až po roku), keď rýchlo dozrievajú, teda tak ako u mamilárií. Na rozdiel od mamilárií však ich areoly a axily sú spojené brázdou a okrem toho kvitnú veľkými kvetmi v blízkosti temena, a nie vencami drobných kvetov.
Napriek všetkým dobrým vlastnostiam a najmä kráse týchto rastlín možno povedať, že koryfanty sú zo zberateľského hľadiska pomerne zanedbané, totiž neteši sa takej pozornosti a popularite, akú by si právom zaslúžili, a to nielen u nás, ale aj v záhraničí. Iste tu pôsobí povesť o ich chúlostivosti, čo je len čiastočne pravda, lebo väčšinu druhov koryfánt možno pestovať s úspechom i bez vrúbľovania. Pravda, ich pestovanie má svoje požiadavky, najmä pokiaľ ide o správne polievanie, použitie vhodnej zeminy atď., ale to je samozrejmé aj u ostatných kaktusovitých rodov. Pochopiteľne, kto nemá možnosť umiestniť svoje rastliny na slnečnom a teplom mieste, vôbec sa nemá zameriavať na pestovanie vzácnejších druhov kaktusov. Konečno kto by si nedôveroval, môže ich navrbľovať. Sú to veľmi cenné rastliny, ktorých krása by v každej zbierke chýbala. Skúsený kaktusár nemá dôvod, aby sa tejto krásy zriekol.
Stonka koryfánt môže mať plocho guľovitý, guľovitý alebo krátko cylindrický tvar. Celá stonka je rozdelená na veľké, charakteristické podária, mamle. Vytvárajú bohatú axilovú vatu, ale táto vata skoro zmizne počas dažďov, alebo u rastlín, ktoré sú polievané zhora. Rastliny, ktoré sú chránené voči týmto vplyvom sú zabalené do hustej, súvislej, bohatej vlny. Videl som v skleníku pestované koryfanty, ktoré sa nedali od seba odlíšiť, tak bohato boli zabalené do bielej vaty. Takto pestované rastliny sú sice zaujímavé, ale v prírode k tomuto javu nikdy nedojde. Na strane druhej zostanú zakryté typické charakteristické znaky, ako sú tvar mamlí, veľké areoly s pestrofarebnými tŕňmi a pod. Málopočetné okrajové tŕne sú rozložené lúčovito alebo hrebeňovito (pektinántne) okolo areoly. Ich dĺžka je len do 3 centimetrov, ich farba je od čisto bielej, cez hnedú až k tmavej čiernej farby. Poznáme aj viacfarebné okrajové tŕne, ako napr. u druhu Coryphantha pectinata. Stredné tŕne sa objavujú väčšinou len na dospelých, kvetuschopných jedincoch. Ich počet je 0-8 (výnimočne aj do 20) kusov, sú šídlovité, silné max. do 3 centimetrov a vždy sú farebne sýtejšie ako sú okrajové.
Kvety sa objavujú celkom blízko k temeni, z najmladších axíl, väčšinou v najteplejších mesiacoch, teda v lete. Ich veľkosť je od 3 centimetrov až do 10 centimetrov v priemere. Otvárajú sa na široko, takže pohlavné orgány sú celkom obnažené a takto opeľovači majú ľahký prístup k nektáru a opeľeniu. Niektoré druhy majú samoopelivé kvety. Farba kvetov je žltá, slabo oranžová, fiaľová, purpurová alebo čiernopurpurová. Sú známe aj viacfarebné kvety ako napr. Corypnatha scolymoidea má žltý kvet s červeným stredom. Opelený kvet sa premení na plod, ktorý zostane aspoň rok v tele rastliny a keď je už zrelý sa vytlačí von vo forme dužnatej bubuli. V bobuli sú veľké, hnedé semená, ktoré sú dobre klíčivé a semenáče sú pomerne veľké a vitálne. Semenáče občas vrúbľujú, aby si získali čím skôr kvetuschopné jedince, ale rastú bez problémov, síce veľmi pomalu, aj na vlastných koreňoch.
Koryfanty vyskytnú skoro po celej dĺžke Spojených Štátov Mexických, ale nikdy sa snimi nestretneme v blískosti morských pobreží. Skôr obývajú výššie, horské oblasti vnútrozemia kontinentu. Na severe ich výskyt presiahne až do južných častí Arizóny, Nového Mexika a Texasu v USA. Na takomto rozsiahlom území sú klimatické podmienky veľmi rozličné, niekedy veľmi špecifické. Medzi južnej a severnej časti výskytu rodu teplotné rozdiely môžu býť v priemere až o 15-20 stupňov celzia! Rozdelenie zrážok podľa oblastiach sa taktiež mení a sú v rozmedzí 100 až 2000 mm ročne, ale tieto zrážky, hlavne v suchších oblastiach, padnú za pár dní. Potom celú sezónu je absolútne sucho. Pri pestovaní koryfánt by sme sa mali riadiť podľa týchto podmienkach, ale väčšinou pestovatelia nemajú presné klimatické údaje o druhoch. Mám také skúsenosti, že námi pestované rastliny sú veľmi tolerantné a bez problémov si zvyknú na naše podmienky. Počas vegetácie majú radi priame slnko, čerstvý vzduch, vyššie teploty a dostatok vody. Nemajú radi dlhotrvajúce dažde a mokrú zem hlavne pri nižších teplotách. Veľa druhov, ako napr. Coryphantha andreae majú repovitý koreňový systém, preto potrebujú takéto rastliny vyššie črepníky a dobre odrenážovaný substrát. Počas zimovania nepotrebujú svetlé prezimovanie, stačí im teplota okolo 10-15 stupňov celzia.
Niekedy sú do tohoto rodu zaradené aj rastliny z okruhu vivipara. Podľa môjho posúdku tieto rastliny skôr patria do rodu Escobaria z viacerých dôvodov. Ich výskyt presiahne až do južnej časti Kanady, teda tieto rastliny sú zimuvzdorné aj u nás (medzi pravímy koryfantami nepoznám zimuvzdorný druh). Kvety vivipár sú obrvené,presne tak ako to má väčšina druhov v rode Escobaria. Plody dozrievajú skôr, teda nie až po roku. Celkový charakter otŕnenia je bližšie k eskobáriám, ako ku koryfantám. Z hľadiska pestovania je to jedno do ktorého rodu radia ich rôzní autori, sú to absolútne prekrásne rastliny aj bez kvetu, a keď kvitnú sú to pestrofarebné klenoty naších zbierok.