Echeveria, mexická skalná ruža.
Kvet Echeveria elegans Kvet Echeveria cv. Frosty
Doprovodné fotky vo FOTOGALÉRIÍ.
Rod bol pomenovaný po Echeverria Atanasio y Godoy, ktorý žil a pracoval v Mexiku ako botanik a maliar, v roku 1788 sa súčastnil na expedicii po Mexiku, podporovanou španielským kráľom Karla III. Spolu s botanikmi Martinem Sessé a dr. José Mociňo, nakreslil 2400 rastlín.
Do tohoto rodu patriace rastliny sú vytrvalé (viacročné), solitérne alebo vytvárajú málopočetné skupiny, niektoré druhy rastú ako polokríky. Ich mäsité listy sú usporiadané do tvaru ružíc a niektoré druhy veľmi nám pripomenajú naše skalné ruže (Sempervivum), s ktorým patria do spoločnej rodiny Crassulacaea. Rastú v Mexiku, Texase, Strednej-Amerike a niektorých andských štátoch, obsadzujú predovšetkým suché stráne pohoria. V Európe sú už veľmi dávno známe, tešia sa veľkej obľube skrz svojej nenáročnosti, krásneho tvaru listových ružíc, farebnosti listov a predovšetkým rôznofarebných kvetov.
Potrebujú značné množstvo svetla, priameho slnka a preto ich počas vegatácie dáme von, alebo ich zasadíme priamo do skaliek aj s črepníkmi. Druhy, ktoré majú biele alebo sive ochlpenie, radšej pestujeme pod sklom, kde zabezpečíme dokonalé vetranie, lebo ich listy, keď zostane na nich voda, hlavne v období, keď značne klesnú teploty, dostanú hnedé fľaky, sú celkovo citlivejšie ako druhy s voskovým povlakom. Za dlhotrvajúcich dážďov doporučujem zakryť aj sivo alebo bielo osŕnené druhy, lebo dážďová voda zmyje z nich tento povlak a rastliny nebudú také krásne a typické. Pokiaľ sa rozhodneme ich zapustiť do zeminy, dajme pod črepináče vrstvu väčších kameňov, aby sa prebytočná voda vedela cez otvory vytekať. Takto pestované rastliny polievame naozaj len v tedy, keď ich zem je celkom suchá. Dobre sa cítia v bedničkách za oknom. V každom prípade na jeseň ich musíme poriadne pripraviť na zimovanie, musia byť dokonale vysušené. Nie sú to zimuvzdorné (ani mrazuvzdorné) rastliny ako naše sempervivá (skalné ruže) a preto ich ešte pred príchodom mrazov dáme na zimovisko. Potrebujú počas zimy svetlé a chladné (6 - 10 stupňov C) stanovisko, to môže byť zasklenná veranda alebo nevykurovaná miestnosť, kde ich dáme čím bližšie k oknu.
V črepníkoch pestované rastliny presadíme, keď ružica listov celkom zakryje povrch zeminy a nevieme ich polievať zhora. Použitá zemina nemôže byť moc výživná ako v prípade izbových kvetín, lebo by rástli veľmi bujne a rastliny by neboli typické a ani ich korene nesnášajú presolenú zem. Do substrátu namiešajme riečny piesok a väčšie kúsky z iných minerálnych látok. Veľmi im vyhovujú ploché, nízke misy, v takýchto miskách substrát dlho neudrží vodu a korene sú zdravé.
Množenie echeverií je veľmi vďačnou a zaujímavou prácou. Poznáme viacerých spôsobov. Zo semien málokedy sú množené, lebo "čisté", nezhybridizované semienka sú k dispozícii len výjimočne. Na strene druhej, semená sú veľmi drobné a výsevy potrebujú stálu pozornosť, lebo drobné semenáčiky sú chúľostivé aj na sucho aj na premokrenie. Keď sa predsa rozhodneme, že budeme vysievať, stačí pripraviť substrát s podobným složením ako používame v prípade dospelých jedincoch. Len zeminu preosejeme sitkom s okami 1 - 3 mm, drobné semienka sa takto dostanú pod povrch zeminy a miniatúrne klíčence si nájdu vhodnú mikriklímu. Potrebujú dostatok svetla ale nie priame slnko! Najlepšie je ich pestovať pod sklom, s dostatočným vetraním. Keď semenáče sú dosť veľké na samostatný život, presadíme a postupne ich privykáme k slnku.
Vegetatívne množenie tohoto rodu skoro nikdy nerobí komplikácie. Mnoho druhov vytvárajú bočné, dcérske odnože, ktoré, keď sú už dostatočne veľké, sa dajú s ostrým nožom odrezať. Dcérske odnože pripravíme takým spôsobom, že vzniknuté rany ošetríme nejakým stimulačným prípravkom, necháme ju dokonale zaceliť na teplom a tienistom mieste. Po týždni odnože zapichneme do piesku, ktorý musí byť mierne vlhký, ale nie mokrý. Keď rastliny začnú očovidne rásť (nikdy nevyťahujeme rastliny počas korenia kvôli kontrole, či už majú korene!), rastliny presadíme a pestujeme ich ako ostatných. Pokiaľ chceme zakoreniť viac kusov, použijeme spoločnú nízku misu, jednak aby sme šetrili miestom, jednak aby vedľa seba zasadené rastlinky si navzájom pomáhali vytvoriť vhodné pomienky pre vývoj korienkov.
Väčšina druhov rodu sa dajú rozmnožovať aj s listov. Na tento účel sú vhodné predovšetkým najstaršie, spodné listy, ktoré oddelíme od matky takým spôsobom, aby sme nepoškodili tú čásť, kde sú spojené listy s rastlinou. Keď si listy nesprávne oddelíme od rastliny, zostane na rastline kúsok z listu a práve je to tá časť kde sú rozmnožovacie buňky, nespustia korene. Listy odložíme na suché a teplé miesto do tej doby, pokiaľ sa na nich neobjavia čakacie korienky. Takto pripravené zakorenené listy položíme na vlhký piesok, ktoré zachvíľu začnú tvoriť nové rastliny. Rozsadíme ich až keď sú dostatočne veľké na samostatný život. Pre hybridné kultivary je tento spôsob jedinou metódou ako ich namnožiť.
Ďalším spôsobom ako môžeme echevérie efektívnejšie namnožiť je množenie z listov, ktoré sú pravidelne rozložené na kvetnom stvole. Tieto listy majú iný tvar ako tie, ktoré tvoria telo rastliny. Dajú sa ľahko oddeliť, skoro a dobre zakorenia. Z takýchto listov sa darí namnožiť aj také druhy, ktoré normálnym spôsobom ťažko namnožíme (napr. Echeveria laui).
Tvar a veľkosť listov je typické pre daný druh. Listy majú väčšinou jazykovitý tvar, sú buď mierne predĺžené alebo zavalité, vždy sú ukončené s dlhou alebo krátkou, ale nepichavou ostrohou. Listy sú špirálovite rozložené okolo stonky rastliny. Môžu byť husto, šindlovito usporiadané alebo voľne, strapate odstávajúce. Povrch listov môže byť holý alebo osŕnený, ochlpený. Farba listov je bez hraníc, môže byť v celej šírke farebnej škály! Táto farba je tým intenzívnejšia, čím viac priameho slnka majú rastliny. Medzidruhové hybridy sú ešte farebnejšie, lebo väčšinou majú v sebe znaky obidvoch rodičov. V súčastnosti poznáme okolo 150 popísaných druhov, ale počet hybridov je omnoho viac.
Kvety sú malé, len 1-2 cm veľké, ale sú viacfarebné a objavia sa na dlhých stvoloch ako strapce. Nakoľko patria medzi tkz. krátkodenné rastliny, kvitnú počas zimných mesiacoch, aj to je dôvod prečo ich máme zimovať na svetlom mieste. Je to ich dobrá vlastnosť, lebo aj počas studených zimných dňoch máme pekne kvitnúce rastliny.
Posledných rokoch sa k nám dostali importné echeverie z rôzných kultúr, ktoré predávajú v supermarketoch. Sú to krásne, veľké rastliny, ale majú jednu chybu! Rastliny sú hrubo natreté s rôznými farbami a ich skutočná krása stráca na hodnote. Na strane druhej takéto rastliny sú predom určené na zánik, pretože ich pokožka nedokáže dýchať a rastliny sa doslovne dusia. Zákony CITES zakazujú týranie rastlín a myslím si aj Slovensko podpísalo tieto zákony. Otazka znie: kto dáva povolenie na dovoz takýmto týrancom? Alebo, peniaze sú nadovšetkým?