Synonymá: Echinocactus capricornis A. Dietr. var. niveus Kayser, Kakteenkunde, 2: 32, 1933, Echinocactus capricornis A. Dietr. var. crassispinus H. Moeller, Zeitschr. Sukkulentenk., 2: 129, 1926, Astrophytum capricorne (A. Dietr.) Br. et R. var. niveum (Kayser) Okumura, Shaboten, 4: 174, 1933, Astrophytum crassispinum (H. Moeller) W. Haage et Sadovský, Kakt. und and. Sukk., 8: 137, 1957,
Prekl. názvu: niveum = snehobiele, zasnežene, vsťahuje sa na hustú bielu pokryvku stonky rastliny, ktorá je tvorená drobnými, k pokožku prirastenými šupinkami, tkv. vločkami.
Variety a formy: Druh bol viackrát priradený k iným druhom ako varieta, ale k druhu zatiaľ neboli pridané žiadne popísané formy.
Popis: Stonka je jednotlivá, v mladosti guľovitá, neskôr krátko valcovitá, až 300 mm vysoká a 180 m široká, rebrá súvislé až mierne špirálovito stočené, až 20-30 mm vysokými, s plochými hranami, pokožka je tmavozelená, posýpaná hustými múkovo bielymi vločkami, (poznáme aj bezvločkové, holé rastliny). Areoly sú oválne, až 8 mm dlhé sivou až rezavou plsťou. Tŕne v počte 5-7 kusov, nedajú sa odlíšiť na stredové a okrajové , zdrevnatené, pevné, pružné až 70 mm dlhé a 2-3 mm silné, široko rozložené, smerom na hor stočené až skrutené, hranaté až splošské, najprv čierne, neskôr sivé, hrot je ostro špičatý. Kvet je široko lievikovitý, až 70 mm široký a dlhý, okvetné listky sú široko kopijovité až lopatkovité, celokrajné, na koncoch strapkaté až špičaté, žlté s červenou bázou, semenik a kvetná trúbka sú pokryté blanitými, veľmi špicatými šupinami hnedočiernej farby, blizna je žltá, nitky tyčiniek belavo žlté s tmavšou, často až načervenalou bázou. Plod je hruškovitý až vajcovitý, vysýchajúci, semená sú prilbovitého tvaru asi 2,5 mm veľké s krehkou hnedočiernou až čiernou testou a výrazne vystúplym okrajom hila.
Husté, súvislé plochy bielych vločiek typická farba a tvar kvetu
Výskyt: Pôvodné údaje o výskytu boli veľmi rozporuplné, údaje o výskytu v štáte Chihuahua sú zrejme chybné. Ako areál výskytu dnes poznáme oblasť v severnej časti Coahuila, Mexiko, v okolé mesta Cuatrocienegas. Smerom na západ odtiaľ sa tiahnu dlhé hrebene hôr porastlé suchou (xeromorfnou) vegetáciou. Všeobecne sa jedná o treťohorné vápencovité, smramorovateľné horniny. Rastliny sídlia v kapsách a puklinách skál, objavujú sa veľmi sporadicky, rostrúsene, ojedinele, až vzácne, väčšinou na strmých strániach. Spoločne sa vyskytujú s Coryphantha poselgeriana, Coryphantha werdermannii, Echinomastus mariposensis, Ferocactus (Hamatocactus) hamatacanthus, Grusonia bradtiana, Opuntia leptocaulis, Thelocactus bicolor, Lophophora williamsii, Mammillaria aff. meiacantha, Mammillaria pottsii, Mammillaria lenta, Mammillaria candida aj. V zimných mesiacoch sú často mierne ranné mrazíky, ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 300-350 mm.
Pestovanie: Jedná sa citlivejší druh s vyššími nárokmi na plné slnko, umiestnenie v teple a opatrným nepravidelným polievaním aj to len v teplých mesiacoch počas vegetácie. Volme radšej hlinito-pieskový, prípadne drťový substrát bez vyššieho obsahu humusu, najlepšie o neutrálnom pH. Rastie pomalu, napriek tomu rastliny pri dobrých podmienkach začnú kvitnúť pri veľkosti 5 cm, čo je asi 5-6 rokov po výsevu. Vrúbľovať nie je treba, pomalejšia pravokorenná kultúra je prírodnejším a rastliny vyzerajú omnoho lepšie, vytvárajú silnejšie otŕnenie. Obdobím kvitnutia je konec jari a celé leto, keď sa kvety objavujú v niekoľkých opakovaných sériách, väčšinou synchronne, tj. na viac raslinách v rovnakej dobe najednou.
Poznámky: Astrophytum niveum bolo dlhé roky považované za záhadnou a málo známou rastlinou, ale celkom zbytočne, pretože Viereck už v prvej poloviny 20. storočia poskytol dostatok informácie o tom, ako rastliny vypadajú a taktiež kde rastú. Veľký zmätok spôsobili následujúci autori, predovšetkým C. Backeberg, ale aj iní, ktorí svoje špekulácie len sotva mohli doložiť niečim iným, ako vlastnými predstavami a niekoľkými rastlinami, ktoré sa im dostali do ruky.
Astrophytum niveum je charakteristické masivnými rebrami s výraznými hranami, silným drevitým otŕneným a výskytom v izolovanej oblasti hôr okol Cuatrocienegas. Tam je populácia robustných, husto bielo vločkovaných rastlín. Tie sa objavujú najviac smerom na severovýchod od Cuatrociegenas.
Historických názvov, ako Astrophytum crassispinum, Astrophytum capricorne cv. crassispinoides aj., sú veľmi ťažko indentifikovatelné. Podľa našich dnešných náhladov bolo v minulosti importovaných veľké množstvo rastlín, u ktorých sa hľadali čo najmenšie odchýlky od štandardu, len zato, aby boli možné obchodne využiť. Pestovateľské firmy sa predbiehali v množstve ponúkaných variet a foriem, veľa mien avšak bolo nadbytočných. Často citujú z kníhy A. Sadovského, skutočnosťou ale je, že on nikdy nemal veľké množstvo rastlín a nikdy nebol na lokalitách týchto rastlín. Takže nemal možnosť vidieť rastliny v prírode a porovnávať ich veľkú variabilnosť, prispôsobivosť a populačnú dynamiku. Snaď preto je možné označiť výsledky súčasných moderných štúdiá v teréne za viac opodstatnené.
Pripomienky: Astrophytum niveum bolo v minulosti predmetom rôznych taxonomických návrhov a tak sa stretneme ako s priradením k druhu Astrophytum capricorne ako varieta alebo poddruh, potom ako samostatný druh. Lokalitá tohoto taxónu sú vzdialené desiatky kilometrov od najbližších lokalít Astrophytum capricorne, a práve preto tento poznatok je hlavným dôvodom pre odlíšenie Astrophytum niveum na úrovni samostatného druhu.
Na lokalite boli taktiež nájdené populácie bez vločiek, ich stonka je tmavozelená, lesklá, často s bronzovým nádychom. Neboli však doteraz odlišené (klasifikované) ako samostatný taxón.
Viac informácie o rode Astrophytum na: www.kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika/