Dolichothele camptotoricha, husté, dlhé ohebné tŕne
Synonymá: Mammillaria camptotricha Dams, Gartenwelt, 10: 14, 1905, Neomammillaria camptotricha (Dams) Br. et R., The Cactaceae, 4: 126, 1923, Pseudomammillaria camptotricha (Dams) Buxb., Oesterr. Bot. Zeitschr., 98: 85, 1951, Mammillaria decipiens Scheidw. subsp. camptotricha (Dams) Hunt, Mammillaria Postscripts, 6: 7, 1997,
Preklad názvu: camptotricha = strapatá, so spletenými vlasmi, chlpy.
Variety a formy: V Schmollovom katalógu z r. 1947 sú uvedené bez bližšieho popisu variety depressa, senilis a subinermis. Tiegel zaviedol var. longithele (nom. nud.). Rozdiely medzi nimi však nevybočujú z bežnej variačnej šírky. Rastliny sa môžu líšiť v síle a dlžke tŕňov, ich farba sa mení s vekom od zlatožltej cez hnedú až po sivú.
Dolichotele camptotricha, veľmi riedko vytŕnený exemplár
Popis: Stonka spočiatku jednotlivá, skoro odnožujúca a tvoriaca trsy. Jednotlivé stonky plocho guľovité, neskôr pretiahle, 20-50 mm vysoké a 25-60 mm široké, temeno zapuštené, zakryté s tŕňmi, pokožka listovo zelená. Bradavky vspriamené, preklonené k temeňu, mäkké, mäsité, 15-16 mm dlhé, 3-4 mm široké, bez mliečnej šťavy, axily s hrubými pichavými štetinami, areoly kruhovitého až oválneho tvaru, s bielou krátkou plsťou, asi 1 mm široké. Okrajových tŕňov 3-5, až 15-45 mm dlhých, pružných, tenkých až hrubých, pichavých, žltej až hnedej farby, staršie tŕne tmavnú a zosivieju. Kvety jednotlivé, 15-18 mm dlhé, 10-14 mm šroké, v hustej spletí tŕňov celkom ukryté, okvetné listky kopijovité, biele, čnelka 9-10 mm dlhá, blizna belavá až nažltlá, väčšinou s 5 rameňmi, tyčinky a prašníky žltavé, 4 mm dlhé, prašníky žlté. Plod štichlý, kyjovitý, biely až hnedavý, 15-25 mm dlhé, 2-4 mm široké, so zaschnutým zbytkom kvetu. Dozráva asi 3-4mesiace po odkvetu. Semená hnedé, kvapkovité až ladvinkovité, 0,9 mm dlhé, 0,7 mm široké, testa jamkovitá, hilum stredne veké, úzke, predĺžené, biele.
Dolichotehele camptotricha, drobné, biele kvety sa stratia v slpetí tŕňov
Výskyt: Typová lokalita nie je známa, býva uvedená medzi Higuerillas a San Pablo. Ďalšie lokality ležia medzi Colon a San Pablo Toliman a západne od Higueillas v mexickom štáte Queretaro. Rastliny rastú na gránitovom podkladu v nadmorskej výške 1700-2000 m n. m. v tieni kríkov. Doprovodnú kaktusovú vegetáciu tvoria Ferocactus latispinus, F. hystrix, mammillaria perbella, M. bernalensis, Myrtillocactus geometrizans, Echinocereus cinarascens, Opuntia streptacantha, O. robusta, O. leucotricha, O. imbricata, O. neochrysacantha a Stenocactus dumortieri. Je zaujímavé, že rastliny rastúce v tieni, kde je aj vrstva hrubého humusu a viac vlhka, majú dlhšie a hustejšie tŕne žltú farbu, pokiaľ rastliny z exponovaných miest sú otŕnené menej a skôr do siva. Ešte je zaujímavejším faktom, že rastliny, prenesené zo zatienených stanovíšť do skleníka, na plnom slnku sa tŕne ešte predlžujú. Rastliny na náleziskách zbierali napr. Reppenhagen (Rep. 1164 San Pablo - Higueras, Rep. 1815 Colon), A. B. Lau (L 1231 Rio Jalpan, L 1347 Higuerillas), Wendel Minch (WM 3261, 3761 Higuerillas) a Michel Lacoste (ML 481 Santa Marma del Mexico Colon - San Pablo Toliman, Sierra Zamorano).
Dolichothele camptotricha, na nálezisku v Mexiku
Pestovanie: Dolichothele camptotricha je vďačnou rastlinou, ktorá nerobí pri pestovaní problémy. Znesie v priebehu vegetácie dosť vody, na substrát nie je náročná. Je to vhodná ratlina aj do zbierok začiatočníkov. Rastliny každom roku kvitnú, ale kvet nie je nápadný a veľký, preto málokto ich všimne medzi hustým otŕnením. Semená bývajú v ponukách len zriedkakedy, včetne aj známych katalógov. Rastliny sa množia ľahko s rozdelením trsov. U nás pestované rastliny sa líšia v hustotou a sílou otŕnenia, len málokedy sa stretneme s tak pekne vytŕnenými jedincami ako v prírode.
Dolichothele camptotricha, čiastočne bezchlorofilový jedinec, mutant
Poznámky: Reppenhagen radí Dolichothele camptotricha spoločne s Dolichothele decipiens a D. decipiens var. albescens do série Decipientes do skupiny Decipiens, Luethy do podrodu Mammillaria, sekcia Conoidothelae, séria Decipientes. D. J.Ferguson ju radí do sekcie Subhydrochylus, séria Decipientes. Oblasť výskytu sa nachádza na izoterme 18 stupňov Celzia, zráškový úhrn v 15 km vzdialenom Sao Pablo je 860 mm/rok. Hlavná časť zrážok spadne v máji až októbri. Reppenhagen nameril 19. novembra okolo obeda 26 stupňov Celzia. Reppenhagen uvádza, že je samosprašná. Samosprašnosť by sa dala očakávať vzhľadom k tomu, že si skutočne nevedel predstaviť opylovačov, ktoré by sa predierali hustým otŕnením.
Dolichothele camptotricha var. subinermis, jedna z možných variet variabilného druhu