Echinocereus rigidissimus var. rubispinus Lau 088, má obrovské, pestrofarebné kvety
Synonymá: Echinocereus pectinatus var. rubispinus Frank et Lau in Frank, Kakt. und and. Sukk., 33: 35, 1982, Echinocereus rigidissimus subsp. (Frank et Lau) N. P. Taylor, Cactaceae Consensus Iniatives, 3: 9, 1997,
Preklad názvu: rigidissimus = silné a tuhé otŕnenie, rubispinus = rubínovo červenými tŕňmi.
Variety a formy: Echinocereus rigidissimus var. rubrispinus f. albiflorus hort. Poznáme jednu homogénnu populáciu z typovej lokality. Neskôr našiel G. Pichler novú populáciu, vzdialené asi 100 km, ktorá sa odlišuje svetlejším, skoro bielym otŕnením, ktorú považoval za belotŕnnou formu var. rubispinus. Je ale pravdepodobné, že v tomto prípade sa jednalo o typické rastliny variety E. rigidissimus var. rigidissimus.
Echinocereus rigidissimus var. rubispinus, puky sa objavujú najčastejšie okolo temeňa rastliny
Popis: Rastlina jednotlivá, stonka valcovitá, asi 150 mm dlhá a 40-60 mm široká, zelená, rebrá priame az mierne stočené v počtu väčšinou 21 (výnimočne až 26), asi 4-5 vysoké, oblé, mierne bradavičnaté, pri základe asi 3-4 mm široké, areoly na vrcholoch bradaviek, husto natlačené, oválne, až 2,5 mm dlhé, v mladosti s kučeravou belavou nažltlou vatou. Okrajových tŕňov 30-35, asi 5 mm dlhé, horné silnejšie, ale kratšie, lúčovito rozložené, späť k stonke zahnuté, husto prepletené, ihlovité, tupé, nepíchavé, pružné, na temeni sýto rubínovo červené, neskôr červené až žlté, na stonke aj v niekoľkých farebných prstencoch, stredné tŕne chýbajú. Kvet široko lievikovitý až tanierovitý, s krátkou trubkou, asi 70-90 mm široký a 60-70 mm dlhý, kvetný základ a kvetná trúbka sú porastené areolami s hustými štetinovitými, rezevo červenými tŕňmi a bielou kučeravou vlnou. Okvetné listky sú intenzívne fialovo ružové s belavými až nazelenavými základmi. Nitky tyčiniek belavé až ružové, prašníky pomarančovo oranžové, bliznové laloky olivovo zelenavé. Plod vajčitý, asi 25 mm dlhý a 15 mm široký, husto porastený sivorezavými štetinovitými tŕňmi a belavou vlnou. Semená vajcovité, asi 1X1,5 mm veľké, s matnou sivočervenou dradavičnatou testou.
Echinocereus rigidissimus var. rubispinus, pohľad do kvetu, rozloženie, a zafarbenie generatívnych orgánov
Výskyt: Typová lokalita bola udaná blízko El Campito, Caňon de Barbacaos, Sierra Oscura, západná časť štátu Chihuahua, Mexiko, v nadmorskej výške 1600-2200 m. Neskôr bola objavená ďalšia lokalita v rovnomennom pohorí u Tesopaco na hraniciach štátov Chihuauhua a Sonora. Rastliny je možné najčastejšie nájsť na skalných útesoch a stenách, v puklinách a štrbinách, taktiež na kamenitých vetrajúcich plotniach pod skalami, kde sú priaznivejšie životné podmienky, a kde sa miestami hromadia aj lavice pieskovitých zo špatne vyvinutých pôd. V zimných mesiacoch tu občas klesá teplota k nule a vzácne sú aj snehové preháňky.
Echinocereus rigidissimus var. rubispinus, silne otŕnený plod, zafarbenie a rozloženie tŕňov na bradavkách
Pestovanie: Nakoľko tento kaktus pchádza z horských polôh a z borových lesných porastov, nie je pestovanie moc jednoduché. Vyžaduje plné slnko, dobré vetranie a behom vegetácie aj občasné zastavenie rastu s odňatým vody. Volíme preto nepravidelnú, ale výdatnú občasťnú zálievku a dostatok minerálnej výživy. Semená z prírody aj kultúry dobre klíčia aj po niekoľkých rokoch, semenáča potrebujú štandardné ošetrenie, znášajú aj prídavok rašeliny v substráte, a potom, pri opatrnom režime zálievky v kombináciou s dostatočným prihnojovaním minerálnymi hnojivami, rýchle rastie a po 3-4 rokoch vo veľkosti asi 4-5 cm môže prvýkrát kvitnúť (väčšinou ale neskôr, asi 5-6 rokov). Tu sa pozitívne prejavuje intenzivné spôsobenie slnka, vyváženej výživy a zimného suchého a chladného zimovania na svetle. Obdobím indukcie pukov je skorá jar, nádherné veľké kvety sa otvárajú väčšinou v máji.
Echinocereus rigidissimus var. rubispinus, staršie jedince majú bohatú násadu kvetov
Poznámky: Každý návštevník lokality taxóna súhlasí s tým, že tento kaktus rastie v divokej, opustenej, skoro neobyvanej krajine úžasných horských sústav, hlbokých kaňonov, prikrých skalných stien a vysokých hrebeňov. Rastie tu v horách spoločne rad ďalších kaktusov, napr. Echinocereus gentryi, laui, salm-dyckianus, krásna malá Agave parviflora a viac príslušníkov čeľade Crassulaceae. V jazyku domorodcov a taktiež pri popisu tohoto druhu sa používa meno pohoria Sierra Oscura, v neskorších príspevkoch sa väčšinou objavuje meno Sierra Obscura - nie je to chyba, je to z jedných možnosti písania mena. Ďalšie, zaujímavé pozorovania v terénu, keď našli veľmi premenlivú populáciu, čo sa týka zafarbenia otŕnenia. Intenzívna fiaľová farba tŕňov bola zistená len u časti populácie, častejšia bola aj svetlejšia, oranžová až žltavá farba tŕňov. Údaje G. Pichlera o svetlé až biele otŕnených rastlinách, ktoré našiel u Alamos, Sonora, sú síce zaujímavé, ale skôr jeho objavy predstavujú typickú (typovú) formu (poddruh) Echinocereus rigidissimus. Ako sa ukazuje, najkrásnejšie rubinovo červene otŕnené rastliny, ktoré sa dnes intenzívne množia ako komerčné kaktusy v pestiarniach v Španielsku, Izraeli a Maroku, pochádzajú z výberov pôvodných sýto vyfarbených jedincov, zbieraných A. B. Lauom v 70. rokoch minulého storočia a ktoré sa ďalším výberom v kultivácii štabilizovali ako šľachtiteľské línie.