Echinofossulocactus wippermannii, žiaľ, tento druh skoro už vymizol zo zbierok
Synonymá: Echinocactus wippermannii Muehlpfrdt., Allg. Gartenztg., 14: 370, 1846, Brittonrosea wippermannii (Muehlpfrdt.) Speg., Brev. Not. Cact., 12, 1923, Stenocactus wippermannii (Muehlpfrdt.) Berg., Kakteen, 246, 1929, Echinocactus acifer Hopf., Echinocactus spinosus Wegen, Efossus wippermannii (Muehlpfrdt.) Orcutt, Cartography 5, 1926,
Preklad názvu: wippermannii = Wippermann, pestiteľ kaktusov.
Variety a formy: Neboli popísané.
Echinofossulocactus wippermannii, veľmi starý, asi 50 ročný exemplár
Popis: Obrácene vajcovitého tvaru, do 15 cm, tmavozelený, počet rebier 40-50, ktoré občas náhle sú prerušené, potom zas sa objavia, mierne zvlnené, nie sú vysoké ale pomerne ostré. Areoly sú od seba vzdialene asi 12-15 mm, trocha sú vyvýšené, zosílené, obsahujú 18-22 bielych, štetinatých, rovnorodých a lúčovito usporiadaných tŕňov. Stredné tŕne 3-4, spravidla šídlovité, rozložené, sú dlhšie ako okrajové, vo vraste tmavohnedé potom čierne, v prírode je jeden zo stredných tŕňov omnoho dlhší, až do 6 cm dĺžky a potom je silne stlačený, plochý, až 3 mm široký, Neskôr všetky tŕne zosivievajú. Kvety sa objavujú pri temeni, špinavožlutej farby, na okvetných lístkov sú hnedé pásiky. Farba kvetu podľa Bergera je žltá. Tvar kvetu nálievkovitý asi 15 mm dlhý a široký. Rastliny od Fresnillo majú biely kvet s purpurovočerveným pásikom, ale v ostatných znakoch sú totožné.
Echinofossulocactus wippermannii, mladé rastliny, ešte netypickým otŕneným
Výskyt: Mexiko, Hidalgo.
Pestovanie: Echinofossulocactus wippermannii je len sporadicky pestovaný druh, preto nie sú ani pestovateľské skúsenosti s nim. Podľa všetkého má také isté nároky ako ostatné druhy rodu. Teda veľa priameho slnka, vo vegetácii dostatok vody, v zime 5-12 stupňov Celzia, bez zálievky. Množenie jedine výsevom.
Echinofossulocactus wippermannii, staršie rastliny bohato kvitnú skoro na jar
Poznámky: Jedná sa o dobrý druh s 3-4 červenohnedými stredovými, 18-29 bielymi okrajovými tŕňmi a špinavo žltým kvetom s hnedým stredným prúžkom. Zvlášť zaujímavá je skutočnosť, že rebrá môžu prerušiť svoj vývoj a potom ho dokáže aj pokračovať, takto vznikne medzi nimi vynechaný, chýbajúci spoj. Zvláštne sfarbenie kvetov udávajú aj Schumann, Tiegel, Ohme aj iný. Osobne som sa nestretol s takovou farebnou kombináciou, moje rastliny kvitnú na bielo a majú purpúrový alebo fialový stredový prúžok na okvetných lístkoch. V ostatných znakoch sú totožné s popisom, u mňa aj stredové tŕne majú charakter divoko rastúcich exemplárov.
Echinofossulocactus wippermannii, základ farby kvetov je biely, stredové prúžky sú purpurové
Pripomienky: Moje rastliny pochádzajú od pána Pechánka, ktorý bol špecialista na tento rod. Publikoval o nich aj monográfiu. Okrem mojej zbierky ešte som sa nestretol typickými rastlinami druhu Echinofossulocactus wippermannii v českých a ani slovenských zbierkach. Pod týmto názvom je všeličo, aj rôzne hybridy, čo je škoda, lebo typické rastliny sú veľmi pekné.