Synonymá: Echinocactus viscainensis H. E. Gates, Ferocactus peninsulae var. viscainensis (Gates) Lindsay, Cact. S. J. (US), IV: 8, 324, 1955
Prekl. názvu: viscainensis = Viscaino, púšť a miestny názov rastliny v Dolnej Kalifornii v Mexiku.
Variety a formy: Neboli popísané.
Popis: Stonka je jednoduchá, jej tvar je od guľovitej až do nízkych stĺpovitých útvarov, občas sú kyjákovité, 1,5 m vysoké, 300 mm široké, farba pokožky je matne olejovozelená. Počet rebier je 13-21 kusov, rozdelené na výrazné hrboly, sú úzke a v prípade starších jedincov môžu byt zvlnené. Areoly sú oválne, 15-20 mm dlhé a 14 mm široké, obsahujú sivobielu vlnú, plsť. Tŕne sú veľmi variabilné, počet stredových tŕňov 4 kusy, prstencovito brázdované, sú usporiadané kríživite, horné 3 kusy sú skoro rovné, odstávajúce, 65 mm dlhé a až 5 mm široké, dolný stredný tŕň je plochý, hrot je háčkovitý alebo ohnutý, 100 mm dlhý a 5 mm široký. Okrajové tŕne sú rozložené okolo areoly rovnomerne, ich počet je 11 kusov alebo menej. Kvety sú 45 mm dlhé a 60 mm široké, svetlej lososovej farby, kvetné lupienky majú výrazný široký stredový pás, ktorý je červenej alebo purpurovej farby. Kvet je transparentný (priesvitný). Plod je žltý, obvajčitého tvaru, 40 mm dlhý a je posýpaný šupinami. Semená sú tmavočervené, hnedé alebo čierne, nepravidelného tvaru, asi 1,75 mm dlhé a 1,25 mm široké, povrch semien je trošku jamkovitý.
Výskyt: Mexiko, Baja Kalifornia (Dolná Kalifornia), na severnej strane púšti Vizcaino, Bahia Sebastian Vizcaino (záliv Vizcaino).
Pestovanie: Množenie je množné len výsevom, veľké semená sú dobre klíčivé, semenáče sú veľké a odolné, rastú rýchlo. Staršie exempláre nemajú radi časté presádzanie, lebo poškodené korene sa ťažko regerenujú. Preto je ich najlepšie pestovať v širokých a oblých miskách, z ktorých ich môžeme opatrne vykotiť bez väčších strát koreňov. V prípade, že presadené rastliny nám nerastú, vyberieme ich z kvetináča, korene očistíme a zkrátíme do zdravej časti. Takto ošetrené rastliny odložíme na teplé a tienisté miesto do tej doby, pokiaľ sa neobjavie čerstvé, tzv. "čakacie korienky", potom ich opatrne zasadíme bez toho, aby sme zas nepoškodili korene. Veľké kusy radšej sadme hneď do plytkých a širokých misiek, lebo kvetináče väčšieho priemeru sú zbytočne hlboké a objem substrátu v nich je veľmi veľký na to, aby v dostatočnej krátkej dobe vyschnul. V zime im stačia teploty okolo 8-10 stupňov Celzia.
Poznámky: Prvé zbery Gates-a z roku 1932 od Mesquital pripomínali prechod medzi druhmi Ferocactus peninsulae a Ferocactus gracilis var. coloratus. V tom období uložené častí rebier a tŕňov v ničom nie sú odlišné od Gabb-ho holotypu Echinocactus peninsulae. Podľa Lindsay-a Ferocactus viscainensis v hlavných poznávacích znakoch sa veľmi neodlišuje od Ferocactus peninsulae a nemôžeme ho považovať za samostatný druh, ale len ako varietu posledne menovaného druhu. Pokiaľ Unger uznáva Lindsay-ovo zaradenie, Taylor taxón považuje len za synonymum druhu Ferocactus gracilis subsp. coloratus. Ktoré pohľady budú pravdivé, môžu dokázať len laboratorné prieskumy a výsledky. Najpravdepodobnejšou skutočnosťou asi bude, že je to prírodný hybrid medzi druhmi Ferocactus gracilis subsp. coloratus a Ferocactus peninsulae, polohy výskytu oboch druhov hraničia.
Pripomienky: Rastliny sú dobre zastúpené v naších zbierkach, semenáče sa nám postupne už dospievajú a takto produkcia semien bude zabezpečená z vlastných zdrojov. Už ako malé semenáče sú veľmi ozdobné, hlavne exempláre, ktoré sú tvrdo pestované.