Gymnocactus subterraneus, mladý jedinec s kvetom
Synonymá: Echinocactus subterraneus Backeberg, Kakteen-Freund, 1: 110, 1932, Thelocactus subterraneus (Backeberg) Backeberg et Knuth, Kaktus-ABC, p.361, 1935, Rapicactus subterraneus (Backeberg) Buxb. et Oehme, Cactaceae, Jahrb. Deutsch. Kakteen-Ges. Berlin, 1942/1: 21, 1942, Gymnocactus subterraneus (Backeberg) Backeberg ex Fritz Schwarz, Cact. Succ. J. Gr. Brit., 11: 16, 1949, Neolloydia subterranea (Backeberg) H. E. Moore, Baileya,19: 165, 1975, Turbinicarpus subterraneus (Backeberg) A. D. Zimmermann, Bradleya, 9: 92, 1991, Pediocactus subterraneus (Backeberg) Halda, Acta MuseiRichn., Sect. Nat., 5: 17, 1998,
Preklad názvu: subterraneus = podzemné, rastúce pod zemou.
Variety a formy: Jedná sa, podobne ako u najbližších príbuzných gymnokaktusov, o veľmi štabilný taxon, s minimom zaznamenateľných odchýlok. Odlíšiť od seba rastliny z rôznych lokalít je prakticky nemožné.
Gymnocactus subterraneus, v prvých, niekoľkých rokoch vytvára len tenké stonky
Popis: Stonka kyjákovitá, 20-50 mm vysoká a 10-30 mm široká, pri báze zúžená, do 2-4 mm silného a až 100 mm dlhého, drevnateného krčku, prechádzajúceho do repovitého koreňa. Epidermis sivo zelená, rozdelená do plochých hrbolov nesúcich oválne areoly. Stredové tŕne 2, sivočierne, pichavé, z nich horný smeruje kolmo hore, asi 20-30 mm dlhý, druhý smeruje dolu a je viditeľne kratší a slabší, asi 10-20 mm dlhý, okrajových tŕňov okolo 16, sklovito biele, 2-6 mm dlhé. Kvety jasne tmavoružové, až 30 mm široké, z hornej časti areoly vyrastajúce, blizna krémovo zelená, nad žlto zafarbené prašníky vysoko vyčnievajúca. Plod oválny, pozdĺž pukajúci, v dobe zralosti tmavo hnedozelený, so slabou vysýchavou stenou. Semená asi 1 mm veľké, vajcovitého tvaru, s jemne zvráskovanou testou.
Gymnocactus subterraneus, typický krčok Gymnocactus subterraneus, prevrúbľovaná hlava už nemá krčok
Výskyt: Populácie Gymnocactus subterraneus subsp. subterraneus sú roztrúsené na svahovitých, nízkych až stredne nízkych vápenvovitých kopcoch, porastených riedkou kríkovitou vegetáciou, v doprovodu spoločestiev tráv a vytrvalých bylin s listovými ružicami. Nadmorská výška je 1770-1850 metrov nad morom. Tieto kaktusy, ukryté v trsoch tráv a bylin, či pri okrajoch trsov Hechtia sp., sú pre oko človeka takmer neviditeľné. Len ročne raz, na konci jari, sa na temenoch objavia kvety a prezredia prítomnosť maličkých rastlín. Areál rozšírenia nie je veľký, sahá od juhu u Dr. Arroyo po oblasť La Soledad. Ale podľa všetkého tento areál je omnoho väčší. Z kaktusovitých je tu niekoľko desiatok druhov ako doprovodná vegetácia.
Gymnocactus subterraneus, v prírode vytvára kyjákovité útvary
Pestovanie: Pestovanie Gymnocactus subterraneus môžeme označiť za ťažké. Dospelých, a hlavne pekných rastlín v zbierkach je málo. Na vine sú chúlostivé repovité korene, prerástajúce hlavičky, ale aj nedostatok čerstvého vzduchu. Taktiež veľké preslnenie a prehriatie tenkým stonkám nesvedčí. Možno doporúčať pestovanie týchto kaktusov medzi väčšiemi rastlinami tak, aby spodná časť bola radšej v tieni. Neuškodilo by možná ani periodické odstraňovanie hlavičiek, v podobe zmladzovacieho rezu. Priepustnosť substrátu ani opatrnná zálievka v tomto prípade nemusí byť ešte dostačujúcim opatrením k zvládnutiu kultúry. Zakoreňovanie hlavičiek je nevďačnou záležitosťou a podarí sa len niekedy. Nové jedince najprv sa snažia vytvoriť podzemné zásobné orgány, repovitý koreň. Prvý rást je veľmi čudný, lebo zakorenené hlavičky najprv vyrašia nové krčky a až na jeho vrcholu sa začne tvoriť ďalšia nová hlava. Stará pôvodná hlavička je takto premenená na nejaký zásodný orgán. Rást semenáčov je pomalý, rastliny musia v počiatku investovať do výstavbu repovitého koreňa a až neskôr sa spustia do tvorby už toľkokrát spomínanej hlavičky.
Poznámky: Za pripomenutie stojí zvláštný tvar stonky. Tá sa z úskeho krčku nad terénom postupne rozširuje, a často s oporou okolitých bylín alebo krov v relatívnom polotieni bojuje o svoje miesto na slnku. Nejedná sa o predvedenie tvarov. Táto špecialita má pre život rastlín celkom kľučový význam, pomáha im prežiť. Terén, v ktorom sa taxon vyskytuje, sú pastviny s množstvom travín, bylín a krov, a je občas spasený. Strata krehkých spasených hlavičiek nie je v prípade Gymnocactus subterraneus subsp. subteraneus ničím neobvyklým. A je to práve krčkovitá časť stonky, na ktorej v krátkom čase vytvoria nové hlavičky. Toto všetko by ale nebolo možné bez mohutného zásobného orgánu, repovitého koreňa.