Synonymá: Cactus horridus Colla (non HBK., 1823), Mem. Acad. Sci., Torino, 37: 76, 1833, Echinocactus horridus Remy., Echinocactus tuberisulcatus Jac., Allg. Gartenzeitung, 24: 108, 1856, Echinocactus soehrensii K. Sch., MfK., 11: 75, 1901, Malacocarpus tuberisulcatus (Jac.) Br.et R., The Cact., III: 202, 1922, Pyrrhocactus tuberisulcatus (Jac.) Berg., Kakteen, 215, 1929, Pyrrhocactus horridus (Colla) Backbrg., Kaktus ABC, 264., 1935, Chileocactus soehrensii (K. Sch.) Krzgr., Kreunzinger - Verzeichnis, 39., 1935, Hildmannia horrida (Colla) Krzgr. et Buix., Fedde Rep., I: 207., 1941, Eriosyce curvispina var. tuberisulcata (Jacobi) Kattermann, Eriosyce The genus revised and amplified 144: 10e, 1999, Horridocactus tuberisulcatus (Jac.) Y. Ito,
Prekl. názvu: horridus = hrozivý, odstrašujúci, divoký, ježatý, drsný.
Variety a formy: Bola popísana varieta var. minor Ritter, ale nebola akceptovaná, ďalej var. robustus (Ritter) Ritter, Kakteen in Suedamerika, 3: 947-948 bola uverejnená pod názvom Pyrrhocactus horridus (Remy) Backeberg var. robustus (Ritter) Ritter.
Jemná krása kvetov a hrozivo otŕnená stonka druhu Horridocactus horridus
Popis: Farba stonky je tmavo- alebo modrozelená, počet rebier je 14-20 kusov, pod areolami sú hrbolovite vyvýšené. Počet stredných tŕňov je 10-12 kusov, sú ihlovité, rovnomerne rozložené. Má 4-5 stredových tŕňov, sú asi 25 mm dlhé, tuhé, čiastočne skrivené, spočiatku hnedastej, v spodnej časti žltej farby. Kvety sú 45 mm dlhé a 38 mm široké, intenzívne, nalievikovitého tvaru, svetlohnedé s červeným stredným pásikom. Plod je holý.
Výskyt: Chile (okolie Santiaga).
Jedinečné, pastelové farby kvetu Horridocactus horridus
Pestovanie: Rastie uspokojivo aj na vlastných koreňoch, ale ročné prírastky sú pomalé. Stačí im bežná kaktusové zmes. s navrúbľovaním urchlýme rást, ale po rokoch odrezané a zasadené rastliny ťažko si vytvoria nové korene. Kvitne keď dosiahne dostatočnú veľkosť, ani násada kvetov nie je bohatá. Najlepšie sa im darí vonku počas vegetácii, ale musíme ich chrániť voči premokreniu. Lepšie sa im darí v pareniskách ako v skleníku. V zime absolutné sucho, potom znáša aj nižšie teploty okolo nuly. Odnožuje len výnimočne, preto množíme výsevom.
Poznámky: Niektoré rastliny z oblasti u Valpareiso, Ritter považoval za pôvodný Schumannov Echinocactus froehlichianus, neskôr ale všetky odlišné formy zahrnul pod druh Pyrrhocactus horridus. Varieta robustus vykazuje plynulé prechody k variete aconcaquensis (rastú vo vnútrozemí od Llay-Llay k San Felipe) ale i k nominantnej variete horridus (pri pobreží u Valparaiso).
Pripomienky: Keď ste si pozorne prečítali všetky názvy a názory autorov, je jasné, že rastlina stratila počas stáročí svoju indetitu. Dnes už je ťažké si nájsť pôvodné rastliny, podľa ktorých vznikli popisy. Zbytočné zlučovanie taxónov aj v tomto prípade prinieslo cháos a nie riešenie. Podľa môjho názoru (čo môžem dokumentovať aj rastlinami z mojej zbierky) by mali nechať tento taxón aspoň na úrovni variety a nie ho zaradiť ako synonýmum do taxónu Eryosice curvispina var. tuberisulcatus (Jacobi) Kattermann. Rastliny, ktoré stratia svoj štatút a sú zdegradované ako synonymá, časom sa v zbierkach stanú "obeťami" pestovateľov a sú skrížene krížom-krážom. Takto vzniknuté exempláre potom nemajú nič spoločného ani s jedným taxónom!