Lepidocoryphantha macromeris (Engelmann) Backeberg, Cactaceae, Jahrb. DKG 1941 (2): 61, 1942

Popis: Stonka jednotlivá alebo odnožujúca a takto môžu vzniknúť trsy až 150 mm vysoké a 1000 mm v priemere. Dospelé stonky sú zelené, pretiahnuté až valcovité, 50-150 mm dlhé a 50 mm široké, bradavky sú výrazné 6-9 mm dlhé. Areoly majú 3 mm v priemere a bežne asi na 12 mm od seba vzdialené. Otŕnenie je husté, ale celkom nezakryjú rastlinu. Stredné sú čierne alebo tmavé až svetle sivé aj čiernohnedé, 4-6 kusov v areole, jeden ten najspodnejší je dlhší, ostatné  sú menej výrazné, nepravidelne odstávajúce, rovné alebo mierne zakryvené, najdlhší je 25-50 mm-vý. Okrajových tŕňov je 9-15, sú tmavé až svetlo hnedé, odstávajú súbežne s povrchom, všetky sú priame až slabo ohnuté, nie dlhší ako 20-25 mm a 0,5 mm široké, ihlovité.

Kvet je 30-45 mm v priemere, a 45-50 mm dlhý, okvetné listy zo zelenavými stredovými pásikmi a červenopurpurovými okrajmi, sú obrvené. Plod v dobe zralosti zelený, s niekoľkými brvitými šupinami a vlnatou areolou, 16-25 mm dlhý a 6-9 mm široký. Semeno zlatožlte hnedé, sítkované, je širšie ako dlhšie, asi 1,25 mm dlhé a 2 mm široké, hilum laterálne. 

Výskyt: Oba variety obývajú veľký areál, ale každá však celkom odlišný. Var. macromeris sa vyskytuje v oblasti puštnej Chihuahua na žulových, ilnato-štrkovitých pôdach na nízkych kopcoch. Len výnimočne využívajú ochranný tieň kríkov alebo akacií.

Pestovanie: Je jednoduché. Vyžaduje priepustný substrát, nepravidelnú (zriedkavú) zálievku, prezimujeme ju pri teplotách 5-10 stupňov C, krátkodobe vydrží aj omnoho nižšie teploty. Dobre sa množí zo semien, alebo z odnoží. Prvé kvety sa objevia na rastlinách s priemerom 100 mm, to je asi 4-5 rokov po výseve.

Poznámky: Oba variety Lepidocoryphantha macromeris v zimnom období silne uschnú a zmänšujú svoj objem, často si stratia viac ako polovinu vlastnej hmotnoasti. V takomto stave znášajú aj veľmi nízke teploty. V katalógu firmy Mesa Garden v Novom Mexiku je udané, že nominantná varieta z lokality Las Cruces (Nové Mexiko) znesie aj -12 stupňov C. V naších podmienkach ale v zimnom období bez ochrany proti vlhku také nízke teploty nevydržia. Buňková šťáva obidvoch variet obsahuje alkaloid macromerin, silnej horkej chuti, ktorý chráni rastlinu v prírode voči vetšiny škodcov.

Pripomienky: Rastliny pestujem už dlho a môžem konštatovať, že patria medzi dobre pestovateľné druhy. Jedine neznesú trvalé premokrenie substrátu. Väčšie trsy polievajme menej a zabezpečme, aby sa voda nedostala medzi hlavičky rastliny, lebo mäkké tkanivo veľmi rýchlo začne hnyť. Niektoré odnože ešte môžeme zachrániť aj v takomto prípade. Odnože dokážeme oddeliť od materskej rastliny len s ostrým nožom, preto ich uložíme na suché a teplé stanovisko, aby sa rana dokonale zacelila. Nie sú to rastliny zimuvzdorné, ale znesú aj veľmi nízké teploty, takže ich môžeme nechať v nevykurovanom skleniku alebo garáži. Takto zimované jedince kvitnú bohatšie.