Matucana aurantiaca (Vaupel) Buxbaum, in: Krainz, Die Kakteen 1.IX, 1973

Matucana aurantiaca (Vaupel) Buxbaum, in: Krainz, Die Kakteen 1.IX, 1973

Synonymá: Echinocactus aurantiacus Vaupel, Bot. Jahrb. Engler 50 Beibl. 111: 23, 1913, Arequipa aurantiaca (Vaupel) Werdermann, Kakteenkunde 5: 77, 1939, Borzicactus aurantiacus (Vaupel) Kumnach et Hutchison, Cact. Succ. J. (USA) 29(2): 46, 1957, Submatucana aurantiaca (Vaupel) Backeberg, Die Cactaceae 2: 1061, 1959, Borzicactus calvescens Kimnach et Hutchison, Cact. Succ. J. (USA) 29(4): 111, 1957, Borzicactus aurantiacus var. calvescens (Kimnach et Hutchison) Donald, Cact., Succ. J. (Gr. Brit.) 26(1): 10, 1971, Submatucana calvescens (Kimnach et Hutchison) Backeberg, Die Cactaceae 2: 1061, 1959, Matucana calvescens (Kimanch et Hutchison) Buxbaum, in: Krainz, Die Kakteen 1.IX, 1973, Matucana currundayensis Ritter, Succulenta 37(12): 139, 1958, Submatucana currundayensis (Ritter) Backeberg n. n., Matucana pallarensis Ritter, Kakteen in Suedamerika 4: 1501, 1981, a ďalších, minimálne 20-tých mien (pre záujemcov môžem ich uverejniť).

Prekl. názvu: aurantiaca = zlatavá, oranžová

Variety a formy: CITES Cheklist uznáva len ssp. currundayensis.

Popis: Stonka jednotlivá alebo odnožujúca, do 150 mm v priemere a výšky. Počet rebier je 16 kusov, sú rozložené na predĺžené hrbolky, areoly sú eliptické. Počet tŕňov je asi 25 kusov, okrajové a stredné sa dajú ťažko odlížiť od seba, v areoli sú rozložené pravidelne do všetkých smerov, sú priame, pychľavé, červenohnedej farby, do 25 mm dĺžky, 3 až 7 kusov, ktoré sú približne v strede areoli, majú 25-45 mm dĺžku. Kvet je 90 mm dlhý a 50-70 mm v rpiemere, mierne zygomorfný, tmavočervený, smerom do centra kvetu postupne vybledne a je oranžovo tónovaný, kvetná trúbka je posýpaná s jemnou vlnou. Plod je asi 20 mm v priemere, purpúrovej alebo tmavohnedej farby. Semená sú hnedočierne alebo čierne.

 

Výskyt: Severné Peru, Cajamarca, medzi Chota a Hualgayoc, Huancabamba, pri Sondor.

Pestovanie: Ako všetky vysokohorské druhy majú vysoký nárok na čerstvý vzduch a priame slnko. Najlepšie sa im darí vo voľnej kultúre, ale dlhotrvajúce dážde netorelujú, preto ich uložíme pod nejaký kryt, parenisko alebo vitrínky. Mladé semenáče sa doporučuje navrúbľovať na vhodnú podložku, neskôr ich môžeme spravokoreniť. V Peru teploty sú vyrovnané, len výnimočne padnú teploty pod 0 stupňov Celzia, preto rastliny ani počas zimovanie namajú radi nízke teploty. V tomto období ich uložíme do miestnosti, kde vzdušná vlkosť nie je veľmi vysoká, lebo  zle zimované jedince môžu dostať (pozri na ľavej fotke, asi v strede rastliny) čierne fľaky na pokožke, ktoré časom zarastú do stonky a môže zahubiť rastliny. Občas nám pomôže, keď ostrým nožom odstránime tieto fľaky, operáciu, pochopiteľne, robíme za teplého a slnečného počasia,  pri maximálnej šterility, aby sa rany zacelili čím skôr! Málokedy odnožujú, preto ich môžeme množiť len výsevom semien.

Poznámky: Rod Matucana ešte nedávno bol rozdelený na dva rody, Matucana a Submatucana, kde patrila aj aurantiaca. Asi v tomto prípade môžeme súhlasiť s jednotením, lebo medzi "rody" sú len nepatrné rozdiely, ako napr. prítomnosť alebo absencia vlny na kvetnej trúbke. Všetky dnes známe taxóny rastú v jendom údolí, ktoré sa ťahá asi tisíc kilometrov od západu k východu. Priame prechody medzi taxónmi sú zjavné, ako postupujeme priamo do údolia, v nižších polohách rastú skoro beztŕnné formy, postupne sa objavia priemerne otŕnené formy a celkom hore sú rastliny celkom zahalené do tŕňov. Túto postupnosť sledujú aj kvety, čo sa týka tvaru (zygomorfosť) a prítomnosť alebo absencia vlny na kvetnej trúbke.

Pripomienky: Je to veľmi pekný druh, ale rastie pomalu, ani navrúbľované kusy sa neponáhlajú. Treba mať trpezlivosť, na to, aby sme získali kvetuschopné jedince, ale kvety nás obmenia nečakanou krásou a jedinečnosťou.