Synonymá: Neboli popísané.
Prekl. názvu: azureus = azúrovomodrý, toto zfarbenie je charakteristické pre druh.
Variety a formy: Neboli zaznamenané.
Melocactus azureus dosahuje veľké rozmery, táto rastlina má asi 15 rokov a ešte nemá cephálium
Popis: Stonka je jednoduchá, vysoká asi 170 mm a široká až 140 mm, azúrovomodrým osrieneným, korene sú rozvetvené. Počet rebier je 9-10 kusov, zvislé a dosť ostré, 35 mm až 40 mm široké, približne 35 mm vysoké, medzi areolami trošku zvýšené. Areoly sú oválne, až 14 mm dlhé a až 7 mm široké, zapustené medzi rebrá, spočiatku s veľmi krátkou bielou plsťou, ktorá skoro zosievije. Okrajových tŕňov spravidla je 7, 1 smeruje dolu, niekedy zo zohnutou špicou a je dlhý až 40 mm, ďalšie 3 páry na všetky strany, niektoré z nich taktiež zo zohnutým špicom a sú dlhé 30-35 mm, hore na areole ešte je jeden vedlajší tŕň do 18 mm dlžky, všetky viac menej odstávajú na bok. Stredných tŕňov je 1-3 kusy, z nich najspodnejší je 25 mm dlhý, ostatné dva horné o niečo kratšie a tmavšie, všetky tŕne veľmi silné a tuhé, pichlavé, u bazy až 2 mm silné, sivobiele s tmavohnedou špičkou. Cefálium až 35 mm vysoké a až 70 mm široké, s bielou vlnou a červenými štetinami. Kvet je 14 mm dlhý, 4,5 mm široký, lievikovitý, nahý, karmínovočervený, smerom nahoru tmavšie, okvetné listky sú 4,5 mm dlhé, 0,8-1,2 mm široké, kopinovité, zašpičatelé, fialovo-karmínovočervené, čnelka je ružová. Plod je kyjákovitý, 20 mm dlhý, 7 mm široký, leskle ružovobiely. Semená sú 1,4 mm dlhé, 1,3 mm široké, testa je leskle čierna.
Keď sa objavili prvé známky cefália, rastlina mala asi 20 rokov (Melocactus azureus)
Výskyt: Južné stráne pohoria Serra do Espinhaco, Bahia, Brazília, na obnažených holých, zvetralých skalách u rieky Rio Jacaré. Rastie v spoločenstve s niektorými rastlinami z čeľade Bromeliaceae a ostnatými kríky, vo výškach 450 m n. m. Tento krásny azúrovo modrý kaktus našiel Leopoldo Horst a A. F. Buining na konci ďalšej cesty z Juazeiro v severnej Bahii na juh medzi dlhým reťazom hôr Serra do Espinhaco a Rio Sao Francisco. V tomto suchom a odliahlom prostredí tečie rieka Jacaré, ktorá pramení v Morro do Chapeau.
Prvé štádia vývoja cefália, rastlina prestane rást, okolo temeňa sa vytvorí útvar z štetín a vĺn
Pestovanie: Ako teplomilný druh vyžaduje i v zimnom období vyššiu teplotu 15-20 stupňov Celzia, v dobe vegetácie stále vlhké prostredie, na plnom slnku. Substrát mierne kyselý, premiešaný väčším množstvom minerálnej drti.
Poznámky: Semenáče dorastajú v druhom roku veľkosti asi 20 mm s typickým modrým sfarbením. V naších podmienkach kvitnú až po dosiahnutiu šírky asi 170 mm. Malé kvety sa objavujú celé leto, otvárajú sa na odpoludňajšom slnku a zostávajú otvorené až do večera.
Dobre pestované, dospelé rastliny sú veľmi charakteristické, nedajú sa ich zameniť žiadnym iným melokaktusom
Pripomienky: Nakoľko Melocactus azureus špontánne nevytvára plody a semená ako iné druhy tohto rodu, stále sú málo rozšírené. Ani v špecializovanej zbierke nie sú vždy pri ruke dve kvitnúce exempláre tohto druhu, ani z prírody nie sú dovážané semená v dostatočnom množstve, ich počet v zbierkach ešte veľmi dlho bude minimálny. Japonci to riešia tak, že každý rok navštevujú lokalitá a vykopávajú druh v miliónových kusoch. Ťažko prístupné lokalitá a vzdialenosť vyriešili po svojom, využívajú na tento cieľ helikoptéry, preto prežitie rastliny v prírode je len otázkou či ochranci budú schopní týmto lúpežom čím skôr zabrániť. Sice plody sa nevytvoria špontánne, ale, pokiaľ máme jednú kvitnúcu rastliny s viacerým kvetom, tieto kvety môžeme cielene sprašovať. Úspech je 60-80% čo je, myslím, výborný! Dospelé rastliny s cefáliom sú dovážané z Kanárskych ostrovov, ale tieto kusy ťažko privykáme naším podmienkam, preto skoro hynú, alebo roky sa len trápia, nekvitnú, nereagujú skoro na nič a strácajú svoje korene.