Neochilenia floccosa
Synonymá: Pyrrhocactus floccosus F. Ritter, Taxon XII., 32, 1963, Eriosyce paucicostata var. floccosa (F. Ritter) A. E. Hoffm., Cact. Fl. Silvestre Chile 208., 1989, Neoporteria paucicostata var. floccosa (F. Ritter) A. E. Hoffm., Cact. Fl. Silvestre 208, 1989, Eriosyce taltalensis subsp. echinus var. floccosa (F. Ritter) Kattermann, Eriosyce (Cact.) gen. Rev., 119, 1994, Neoporteria echinus var. floccosa (F. Ritter) Ferryman, Eriosyce (Cact.) gen. Rev., 119, 1994, Neoporteria floccosa (F. Ritter) Lode, Cact. Aventures 16: 17, 1992, Eriosyce taltalensis var. floccosa (F. Ritter) Kattermann, Eriosyce (Cact.) gen. Rev., 119, 1994,
Prekl. názvu: floccosa - vločkovitá, posiata vločkami.
Variety a formy: Neboli popísané.
Neochilenia floccosa s hustou vlnou
Popis: Je to geofytný kaktus, buď samostatný alebo sporadicky odnožujúci, sotva vyčnieva nad úroveň terénu (v prírode). Stonka je guľovitá alebo pologuľovitá až krátko stĺpovitá (hlavne v kultúre) 6-15 cm v priemere a 5-8 (-15) cm vysoká, matne tmavo zelená, na slnku často s nádychom fialovej farby. Korene sú vláknité, ktoré vzniknú v krátkom konickom koreni. Počet rebier 8-10-13-16 kusov, sú vertikálne, tvoria hrboly pod areolami. Areoly krémovo bielou alebo žltkastou hustou plsťou. Tŕne variabilné, žltohnedej, matno sivohnedej alebo čiernej farby, staré majú farbu kriedovo bielu alebo sivú. Okrajových je 6-12 (-20), tenké, viac alebo menej zakrivené, skrútené, asi 3-20 mm dlhé. Stredné tŕne 1-4 (-6). priamé alebo veľmi zakrívené, zvyčajne do 30 mm dlžky, výnimočne až do 40 mm dlhé. Kvety sú dlho uchované vo vlne blízkosti temena, ich tvar je úzko široko lievikovitý alebo zvončekovitý, 3-4 cm dlhý, 2-3 cm v priemere, alebo väčší, farba môže byť fialová, ružová, svetlo žltá, krémovo biela až biela. Kvetná rúrka je veľmi krátka (menej ako 2 cm dlhá) so šupinkami, ktoré obsahujú vlnené vlasy a pár skrútených štetín až 1 cm dlhé v hornej časti trubice. Plod podlhovastý a červený.
Výskyt: Región Antofagasta, Chile (pobrežné hory blízko Blanco Encalada a El Cobre a priľahlé oblasti). Nadmorská výška 300-600 metrov. Vyskytne v ťažko prístupných oblastiach na pobreží v okolitých kopcoch (Lomas costeras), hlavne v skalných štrbinách a na skalných svahoch. Tento druh je veľmi vzácny, ale sa zdá, že jeho počet je stabilný. Len nelegálne zbery ho môžu ohroziť.
Neochilenia occulta, niektoré exempláre nemajú typickú vlnu
Pestovanie: Neochilenia floccosa je pomaly rastúci druh, ale je pomerne dobre pestovateľný, za predpokladu, že ho držíme v suchu počas jesene a zimy, lebo v uzatvorenom a nevetranom mieste má sklon k hnitiu. Substrát musí byť minerálny asi 70-80% a 20-30% inej zeminy. Ak sa chceme zabrániť hniloby je tiež dobré obklopiť jeho koreňový krček hrubým štrkom, to zabezpečí rýchly odvod vody od krčku a cirkuláciu vzduchu. Korene sú náchylné, potrebujú dobrú drenáž, zalievanie pravidelné, ale nie premokrenie, aby rastliny rástli kompaktný a nemali príliš pretiahnutý a neprirodzený vzhľad. V zimnom odpočinku a pri nižších nočných teplotách ako pod 10 stupňov Celzia, nesmú dostať vodu. V plnom raste môžeme prihnojiť hnojivom bohaté na draslík a fosfor, ale chudobné na dusík, lebo tento chemický prvok nepomôže rozvoju sukulentných rastlín, pletivá zostanú mäkké a nedozreté. Vyžaduje plné slnko, aby dokázal vytvoriť silné a charakteristické otŕnenie. V zime krátkodobo znesie aj poklesy na -5 stupňov Celzia, ale netoleruje trvalé nízke teploty, najlepšie zimuje pri 5 stupňoch Celzia. Počas zimy potrebuje občas vetrať. V lete by sme ho mali chrániť proti vysokým teplotám. Presádzajme na jar, zavďačí za čerstvý substrát, ale prvú zálievku má dostať potom až po dvoch týždňov. Množenie z odnoží je možné ale neefektívne, výsev zo semien pri dodržaní potrebných zásad je možné a rýchle, na klíčenie potrebuje 22-24 stupňov Celzia. Väčšie semenáče je dobré navrúbľovať na dobrú podložku, lebo majú chúlostivé korieňky a na vlastných držané sú citlivé na rôzne choroby. Časom ich spravokoreňujeme a pestujeme podľa potreby.
Poznámky: Vlnatosť je do značnej miery ovplyvnená podmienkami kultúry, na stanovišti málo svetlom je krátka a nepatrná, na plnom slnku hustá, biela a dlhá. Z hora polievané rastliny taktiež majú menej vlny. Silná vlna je charakteristickým znakom tohto taxónu, ale rôznych hustotách sa vlna vyskytuje aj u ostatných taxónov okolo druhu Eriosyce taltalensis, preto ho zaraďujú do tohto druhu ako poddruh. Ostatné znaky sú veľmi podobné, ako veľkosť a tvar stonky, koreňový systém, kvety a plody.