Synonymá: Echinocactus chrysacanthion K. Sch., Gesamtbeschreibung der Kakteen, p. 396, 1898, Microspermia chrysacanthion (K. Sch.) Frič et Krzgr.
Prekl. názvu: chrysacanthion = zlatotŕnná.
Variety a formy: Parodia chrysacanthion je značne uniformná. Rastliny v zbierkach aj novšie nálezy dobre odpovedajú sto rokov starému Schumannovho popisu. Odchýlky s belavými okrajovými a svetlo žltými stredovými tŕňmi zvyknú byť označené ako var. leucocephala, ale platne popísaná ešte nebola. Weskamp referuje o exemplároch, vypestovaných zo semien FR 45, ktorých semien nemajú bradavkovitú testu, ale len rezdelenú do prúžkov a rýh. V habite sa líšia od obecne známych rastlín len málo, majú hrubšie bradavky, dlhšie a viac odstávajúce tŕne, ako aj trochu väčšie kvety. Podobný rozdiel medzi semenami pozoroval taktiež Miroslav Veverka u Parodia nivosa, ktorá patrí do rovnakej série (Eriospermae). Variabilita testy súvisí asi s tým, že uvedená séria tvorí prechod medzi podrodom Protoparodia (bradavkovité semená) a podrodom Parodia (hladké semená).
Parodia chrysacanthion, kultúrna rastlina, farba otŕnenia je menej intenzávna ako to udáva popis druhu
Popis: Stonka je jednotlivá, v prírode pologuľovitá, v kultúre často guľovitá, 50-200 mm široká, sviežovozelená, temeno je vlnaté, mierne zapadnuté, často tŕňmi strechovite zakryté. Počet rebier je asi 24 kusov, celkom sú rozdelené do špirálovito usporiadaných, asi 4 mm vysokých bradaviek, malé kruhovité areoly s riedkou vlnou, asi 3-5 mm vzdialené od seba. 30-40 tenkých rovných tŕňov, v areolách rovnomerne rozdelených a šikmo odstávajúcich, okrajové sú štetinovité, pružné, 8-10 mm dlhé, stredové pevnejšie, až 25 mm dlhé, všetky tŕne zlatožlté, niekedy beložlté alebo zlatohnedé, v starobe tmavo špinavožlté. Kvety vyrastajú z temennej vlny, 17-18 mm dlhé, lievikovité, perikarpel je skoro celkom holý, receptakulum zlatožlté s úzkymi šupinami, bielou vatou a svetložltými štetinami po celej dlžke receptakula, okvetné listy zlatožlté, kopinovité, nitky a čnelka žlté. Plod vajcovitý, hladký, malý. Semená 1,0 x 0,7 mm, čapicovité, jemne bradavkovité, lesklé, s výraznou strofiolou.
Výskyt: Kvitnúce rastliny našiel Otto Kuntze v októbri 1892 v argentínskej provincii Jujuy, pri ceste do Bolívie. Parodia chrysacanthion tam rastie vo veľkom množstve aj dodnes. Zbery z provincie Jujuy uvádzajú : F. Ritter (FR 45), W. Rausch (R 34 - Quebrada de Humahuaca), Lau (L 468 - Volcán), D. Herzog (DH 185 - medzi León a Volcán), F. Käsinger (FK 32 - východne od Volcán, 2430 m).
Rastliny skoro čisto bielymi tŕňmi, podľa toho by sa mali volať
Parodia chrysacanthion var. leucocephala
Pestovanie: Pestuje sa dobre zo semien i výsevom do misiek, ale vysievaním do šterilných fliaš (Fleischerova metoda) prejdeme zbytočným stratám. Starostlivosť o kvetuschopných rastlín nerobí väčšich problémov a taktiež preto je to obľubenou parodiou a je dobre rozšírená. Vyžaduje minerálny substrát s malou prísadou dobrej záhradnej zeminy, pravidelnú zálievku bez trvalej vlhkosti, dostatok svetla a častého vetrania.
Poznámky: Kuntzeho nálezy sa v kultúre neudržali a Parodia chrysacanthion na niekoľko desaťročí vypadla zo zbierok. Len v triciatych rokoch ju do Európy privezli Backeberg a ďalší zberatelia.Dnes patrí medzi obľúbené parodie a je obecne rozšírená. Kvitne ochotne už skoro na jar. Brandt ju zvolil za typový druh série Eriospermae, kde taktiež patria: Parodia nivosa (AK 42/1991), Parodia faustiana, Parodia saint- pieana (AK 61/1988), Parodia penicillata, Parodia uhligiana a Parodia fulviceps.
Pripomienky: a