Synonymá: Pediocactus wrightiae (L. Benson) Arp, Cact. Succ. J. (US), 44:222, 1972
Prekl. názvu: wrightiae = asistentka profesora L.Bensona, p. D. Wrightová, ktorá objavila tento kaktus v roku 1961.
Variety a formy: U Sclerocactus wrightiae nie sú popísané žiadne vnútrodruhové taxóny. V prírode ale existuje množstvo premenlivých foriem, ktoré sa vzájomne môžu líšiť farbou kvetu, farbou a dĺžkou tŕňov ale aj tvarom a veľkosťou stonky. Tým sa asi vyznačuje väčšina kaktusov.
Intezita farby kvetov sa mení každý deň, najprv sú tmavšie a v ďalších dňoch sú väčšie a svetlejšie
Popis: Stonka je jednotlivá, len občas odnožujúca, stlačene až plocho guľovitá, asi 50 (-90) mm vysoká a 50-75 mm široká, 13 rebier sú rozdelené na hrbolky, ktoré sú 12 mm dlhé a 9 mm široké, 6-9 mm vzdialené od seba. Areoly sú kruhovité 3-4 mm široké, 6-9 mm od seba vzdialené. Otŕnenie je riedke, stredové tŕne 4, prostredný je skoro kolmý na areolu, ohnutý, hákovitý, nahore blede sivý až biely, 20 mm dlhý, 2 bočné mierne zakrivené, tiež 20 mm dlhé, okrajové 8-10, niekedy 12, biele, 6-15 mm dlhé, 0,3 mm hrbé, kvet lievikovitý, žltobiely, ružový. 20-25 mm, výnimočne až 40 mm dlhý a tak isto široký, plod zelený, zasýchavý, nepravidelne praskajúci, guľovitý, semená čierne, s bradavičnatým povrchom, 2-3 mm dlhé a 4 mm široké, 1,5 mm hrubé.
Výskyt: Sclerocactus wrightiae je z púšti Navajo v štáte Utah. Pôvodný nález bol lokalizovaný len nepresne - v okruhu 80 km od Dirty Devil Ridge, v nadmorských výškach 1350-1860 m. Dnes už poznáme veľa lokalít, ale nikde nie je populácia veľmi hustá. Rastliny sa dajú nájsť v kamenitých terénoch okresov Emery Co. a Wayne Co. Rozbory substrátov na stanoviskách ukázali, že sa jedná o štrkovitej zeminy červenej farby, s prímesom drobného skeletu vápenca. Ide o minerálny substrát s obsahom humusu 0,1 %. Podiel jednotlivých frakcií je 34 % štrku o veľkosti nad 2 mm, ostatných častíc pod 2 mm je 66 %. Ílu je z toho len 11 %. Reakcia substrátu (pH) je okolo 7,6, čo vyplýva z obsahu vápnika, ktorého je tu okolo 3,9 %. Pomer fosforu a draslika je 1:5. Obdobie kvitnutia spadá do mesiacov apríl až máj.
Sclerocactus wrightiae veľmi svetlými kvetmi
Pestovanie: Pestovanie Sclerocactus wrightiae sa v podstate neodlišuje od pestovaní ostatných sklerokaktusov, ktoré sa nacádzajú v púštiach či presnejšie v polopúštiach. Rozdiel je len v tom, že nie všetky taxóny rastú na voľnom priestrastve, kde je úmorné horko, ale rastú aj pristienené v riedkom alebo hustejšom poraste. Aj Sclerocactus wrightiae patrí medzi nich. Kultúra druhu je rovnaká ako ostatných sklerokaktusov. Pri použitím podobného substrátu, v akom rastie v prírode, je možné rastliny pestovať aj na vlastných koreňoch. Zálievka ale musí byť veľmi uvážlivá, smerovaná len na krátke obdobie rastu a kvetu. Pre menej skúseným pestovateľom sa doporučuje vrúbľovanie, hlavne na niektoré zimuvzdorné podložky, napr. Echinocereus viridiflorus a rastliny z okruhu Echinocereus reichenbachii. Je možné vrúbľovať aj na opuncie alebo iné podložky, ktoré znesú nízke teploty, tieto podložky ale podporujú bujný rást a v tom prípade sa trošku stratia rastliny skutočnú krásu. Keď pestujeme rastliny tvrde, s prebytkom čerstvého vzduchu a slnka, je možné ich aj mrazivo zimovať, napr. nevykurovanom skleníku. Množenie výsevom je úspešné, hlavne keď sa semená pred výsevom upravia skarifikáciou. Takto upravené semená môžu zaručiť vysokú klíčivosť. Vegetatívne množenie pravokorenných rastlín je problematické, odnože špatne korenia a ľahko spadnú infekciam.
Sclerocactus wrightiae, exemplár tmavším otŕneným a kvetom
Poznámky: Sclerocactus wrightiae patrí medzi ohrozené druhy a rovnako ako ďalšie príslušníky rodu Sclerocactus sú na zozname CITES I. V každom prípade sa jedná o zaujímavé rastliny, ktoré upútajú pozornosť návštevníkov, hlavne v období kvitnutia. Má dve charakteristické dobré vlastnosti. V prvom rade sú to stredové tŕne, ktoré sa zaujímavým spôsobom stáčajú jedním smerom, čím vzniká dojem uhľadnosti. Ďalej sú to ružovohnedé až fialové nitky v kvetoch, ktoré sa u ostatných podobných druhov menšieho vrastu nenájdeme.
Pripomienky: Keď sa rozhodneme o pestovanie na vlastných koreňoch, musíme mať viac exemplárov, lebo sú citlivé na rôzne prehmaty pestovania a skoro prídeme o nich. Vrúbľovanie na nízke podložky a po roku zapustenie podložky pod zem, by mohlo byť riešením. Takto pestované rastliny budia dojem pravokorenných kusov.