Astrophytum, rastlinné hviezdy Mexika
Sú kaktusovité rody, alebo druhy, ktoré sú medzi milovníkmi rastlín hľadané, krátkodobo pestované a odrazu zabudnuté. Väčšinou sú to nové objavy, najhorúcejšie novinky, teda módne kaktusy. Našťastie rod Astrophytum a jeho taxóny nepatria medzi krátkodobé rastliny, ťešia sa popularite od objavu prvého druhu až podnes. Prečo je to tak? Astrofytá majú jeden spoločný znak, ktorý z nich robia naozaj jedinečných kaktusov, biele vločky na stonke. Tieto vločky môžu pokryť celú stonku, môžu byť usporiadané do rôznych radov, útvarov, alebo môžu aj celkom chýbať. Vločky si vytvorili len oni, iné kaktusovité rody zatiaľ neboli nájdené s podobnými ozdobami.
Kolekcia starých astrofýt, zbierka Z. Fleischera, žiaľ, tieto rastliny dnes už nežijú
Tieto ovločkované kaktusy rastú podľa všetkého len na dobre ohraničenom území vo východnej častí Mexika, v štátoch Tamaulipas, Coahuila, Durango, Nuevo Leon, San Luiz Potosí, Queretaro a Hidalgo. Jeden druh, Astrophytum asterias, rastie aj v USA, v štáte Texas. Jednotlivé populácie sú rostrúsené nepravidelne, takže k tomu, aby sme ich našli v prírode, musíme mať presné údaje o výskyte týchto kaktusov. Každá populácia je odlišná od ostatných.
Výskyt druhov astrofýt na lokalitách
Je k tomu už skoro 200 rokov, keď našli prvého astrofyta v Mexiku, bolo to v roku 1827. Dr. Thomas Coulter, ktorý našiel tento kaktus poslal De Candollovi. On ho potom popísal, ako nový druh, s názvom Echinocactus ornatus DC. Druhové meno druhu je dodnes používaný. Nedávno na to boli zbierané rastliny aj s inými cestovateľmi, ktorí posielali rastliny do Európy. Napr. Deschampsové importy boli pomenované Charlesom Lemairom ako Echinocactus Mirbelii, Dr. Friedrichem Wilhelmom Antonom Miquelem ako Echinocactus holopterus a Dr. Michaelom Josephom Scheidweilerom ako Echinocactus tortus. Dnes tieto názvy nepoužívame, lebo všetky rastliny pochádzajú z typovej lokality z Real del Monte, neďaleko od Barranca Venados, zo slávneho údolia Cephalocereus senilis-ov, starčekov. V roku 1838 Lemaire sa vo svojom popise druhu domnieval, že vločky na stonke rastlín sú pliesne, potom neskôr tento znak označil ako charakteristický pre celý rod.
Ďalší druh, a to Astrophytum myriostigma, bol objevený až o 10 rokov neskôr. Prvý Európan, ktorý mohol túto prazvláštnu rastlinu v prírode videť a zbierať, bol botaník Galeotti. S týmto senzačným objavom sa zapísal do dejín kaktusárstva. Galeotti túto rastlinu ani nemohol prehliahnuť, keď cestoval okolo haciendy San Lazaro. Bola to dosť vysoká rastlina, takže ju spozoroval aj za večerného súmraku. Podľa tvaru považoval svoj objav za cereus. Preto ho označil provizorným menom Cereus callicoche. O dva roky neskôr (1839) toto označenie bolo aj publikované. Ale ešte v tom istom roku, ale o pár dní skorej, Charles Lamaire uverejnil popis Astrophytum myriostigma. Bolo to nie len rozhodujúcim pre platnosť pomenovania nového druhu, ale súčastne bol rokom vzniku nového rodu Astrophytum. Kvôli konzervatívnych botanikov však uznanie platnosti rodu trvalo ešte asi 80 rokov.
Príbuzenské vzťahy druhov v rámci rodu Astrophytum
Z Lemairových údajov bolo zrejmé, že Monvill vo svojej zbierke mal viac kusov tohto astrofyta. Mal k dispozícii pre svoje štúdia bohatý rastlinný materiál. Diagnózu rodu Astrophytum zostavil v roku 1839 takto: "Astrophytum Lem. Popis: skoro guľovité, 5-6 rebrovité, rebrá silné, zvislé alebo špirálovite stočené, na hranách rebier sú rozložené areoly. Areoly sú skoro také, ako u opuncií, ale bez tŕňov. Kvety sú na temeni, vyrastajú z centrálnych areol, plody? Vzhľad celkom zvláštny, dobre imitujúci morskú hviezdicu." V ďalšom popise sú uvedené rôzne ďalšie podrobnosti. Pre nás je zaujímavý poznatok, že rebrá mohli byť ostré alebo dokonca konvexné. Areoly viac či menej vzdialené od seba. Rastlina vybraná ako holotyp mala v priemere 15 cm a výšku asi 13 cm.
Myriostigmy, ktoré zbieral Galeotti, v malom množstve poslal knížemu Salmovi Reifferscheidovi Dyckovi. Keď vykvitli prvé rastliny, Salm Dyck podľa kvetov zistil, že sa nejedná o cereus a ich preradil do rodu Echinocactus. Rod Astrophytum neuznal. Pre takto ovločkované echinokaktusy zriadil zvláštnu skupinu Asteriodei. Takto to bolo jednoducho niekoľko desťročí. Vtedy všetky guľovité kaktusy boli proste v rode Echinocactus.
Že sa konečne po 80 rokov presadil názov rodu Astrophytum, môžeme ďakovať americkým vedcom Brittonovi a Rosemu, ako aj v Európe lovcovi kaktusov, A. V. Fričovi a Curtovi Backebergovi. Oni nielen propagovali revolúciu systematiky, ale aj ju uskutočnili.
Astrophytum myriostigma v prírode, v San Luiz Potosí
Tretí druh v poradí objavenia bol Echinocactus asterias Dr. Gerhard Zuccarini, našiel ho barón Karwinski v roku 1843. Prvé, do Európy poslané rastliny čoskoro vymreli, pôvodná lokalita potom bola 80 rokov neznáme. Znovu ho objavil v roku 1923 A. V. Frič, ktorý ho našiel v botanickej záhrade v Mexico City. Podľa ceduľky, na ktorej boli len údaje o výskyte, ho našiel znovu aj v prírode. On už ich rozširoval ako Astrophytum asterias. Tento objav zaradil Friča medzi najúspešnejších sberateľov kaktusov. Astrophytum asterias sa pre kaktusárstvo stálo symbólom rozkvetu.
V roku 1851 bol uverejnený popis Echinocactus capricornis. Do rodu Astrophytum bol tento druh preradený až v roku 1922 Brittonom a Roseom. Onedlho preňho C. Rost vytvoril nový rod Maierocactus C. Rost. Autor popisu nový rod podrobne odôvodnil, keď poukázal na množstvo rozdielov medzi Astrophytum capricorne a druhmi Astrophytum ornatum, myriostigma a asterias. Rod Maierocactus sa však ani u teoretikov ani v širokých kruhoch zberateľov nepresadil.
V roku 1923 A. V. Frič popísal ďalší nový druh, ktorý objavil v Mexiku a popísal ho ako Astrophytum senile, druhový názov odvodil od Cephalocereus senilis, lebo staré exempláre mali podobné otŕnenie ako tento starček. Neskôr zistil, že sú aj iné sfarbenia otŕnenia a práve jeho typ je navzácnejšia na lokalitách.
O dva roky neskôr boli popísané ďalšie druhy rodu, a to Astrophytum crassispinum a Astrophytum niveum. Dnes sú považované za lokálne formy pre druh Astrophytum capricorne.
Astrophytum coahuilense je všeobecne známy druh. Nebolo tomu tak vždy, lebo bolo zameňovaný s Astrophytum myriostigma, na ktorého sa naozaj veľmi podobá. Asi je to príčinou, prečo nepoznáme meno objaviteľa. Asi to bol Dr. Poselger, ktorý priviezol prvé rastliny s Astrophytum capricorne z Coahuily. Že podobné astrofytá rastú aj v Coahuile, nebolo žiadnym tajomstvom. Frič po svojom návrate z Mexika uvádzal, že našiel myriostigmy taktiež v Coahuile. Pritom asi nevedel, že sa jednalo o iný druh.
Astrophytum senile, jeden z tých mala druhov, ktorých popísal Frič a neboli premenované ani dodnes
V ďalších rokoch síce nové druhy neboli objavené, ale nespočetné množstvo variet a foriem obohatili taxonómiu astrofýt. Až v našom storočí v roku 2002 bol popísaný zatiaľ posledný druh tohoto rodu, Astrophytum caput-medusae. Síce v prvopopise bol pre tento kaktus vytvorený osobytný rod, Digitostigma. Väčšina odborníkov uznáva tento rod, poukazujú hlavne na repovité korene, dvojitú areolu (na jednej sú tŕne, na druhej sa objavujú kvety), predĺžené tuberkuly a pod. Pokiaľ, ale dáme vedľa seba všetky dnes známe taxóny rodu Astrophytum, máme pocit, že rastliny by sme mohli bez problémov rozdeliť minimálne do 4 rodov! Už také maličkosti, ako napr. repovité korene, nám nemôžu spôsobiť bolenie hlavy.
Jednoznačne definovať rod Astrophytum je nemožné, ani jeden ďalší kaktusovitý rod neobsahuje natoľko odlišné formy, ako práve tento rod. Stonka rastlín je plochoguľovitá, skoro terčovitá, guľovitá, cylindrická, krátko stĺpovitá, až vysoko stĺpovitá (až do 2 metrov!). Stonka je rozdelená do nízkych alebo vysokých rebier, ich počet od 2 kusy až do 20 kusov, väčšinou ale len 5-8. Farba stonky zelená, žltozelená, modrozelená s purpúrovým nádychom. Počet tŕnov 0-40, u niektorých druhoch sú prítomné len na malých semenáčikoch, u ďalších sa ich počet starobou môže zvýšiť. Aj farebnosť otŕnenia je nekonečná, môžu byť biele, žlté, červené, čierne, hnedé a ich všetky možné kombinácie. Korene sú vlasovité alebo repovité, bohato rozvetvené. Kvety veľké 2-10 cm, žlté, viac druhov má stred kvetu červený, oranžový alebo trošku tmavší ako sú okvetné listky. Semená sú veľké až 3-4 mm, prilbicovité, testa je hnedá. Jediným spoločným znakom pre všetky druhy sú biele vločky na pokožke stonky. U niektorých druhoch zakrývajú celú stonku rastliny, u iných sú rozložené na pásikované alebo nepravidelné útvary, alebo môžu aj celkom chýbať. U semenáčikoch sú spravidla prítomné, postupom času potom môžu zmyznúť a celkom chýbať.
Astrophytum (Digitosigma) caput-medusae, bol popísaný len v roku 2002!
V kultúrach nepatria medzi chúlostivé kaktusy, pokiaľ im zabezpečíme podmienky, ktoré potrebujú na bezproblémový vývoj. V praxi to znamená, že rastliny pestujeme najlepšie vo voľnej kultúre, parenisku, alebo dobre vetranom fóliovníku, prip. palykarbonátovníku. Málo vetraný, tienený skleník im nevyhovuje i keď teplo majú radi, ale aj čerstvý vzduch. Hlavné vegetačné obdobie majú kvôli tomu v lete, keď potrebujú aj dostatok vody. Oni nezapadnú do takzvanej letnej štagnácie, aj v domovine práve tedy majú najviac vláhy. Hlavné obdobie kvitnutia je taktiež v tomto období, keď máme viac rastlín, často môžeme spozorovať, že kvety sa otvárajú na každom exemplári v tom istom čase. Dokonca, keď kvitnú naraz veľmi bohato, je to predpoveď, že zachvíľu začne pršať (mám to overené, viac rokov sledujem tento jav). Zimovanie v absolútnom suchu, pri 8-12 stupňoch Celzia, ale krátkodobo znesú aj teploty pod nulou. Odnože vytvárajú naozaj len výnimočne, takže množenie je možné len semenami. Výsevy, pokiaľ máme kvalitné semená, sú vždy úspešné. Semená často klíčia už po prvej noci. Semenáče sú vytálne, ale s prvým pykýrovaním by sme mali počkať pokiaľ rastliny nemajú aspoň 10 mm v priemere.
Popisy jednotlivých taxónov budem postupne uverejňovať v súbore "POPISY DRUHOV"
Pokračovanie v 2. časti: kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika-2-cast-/
a v 3. časti: kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika-3-cast-/
Hybridy a kultivary: cms.kaktusyfabian.webnode.sk/news/astrophytum-rastlinne-hviezdy-mexika-hybridy-mutacie-a-kultivary-/